Toto napísala 83 - ročná žena svojej priateľke. Posledný riadok hovorí za všetko:
Milá Berta!
Sedím na prahu a obdivujem výhľad bez ohľadu na burinu rastúcu v záhrade. Viacej čítam a menej upratujem. Trávim viac času so svojou rodinou a priateľmi a menej času prácou. Kedykoľvek je to možné, vychutnávam si všetky životné zážitky. Podotýkam, že vychutnávam a nie ich iba znášam. Skúšam zachytiť tieto okamžiky a uchovať si ich.
Nič si úzkoprso neodkladám. Používam svoj najlepší porcelán a sklo pri každej príležitosti. Na nákup nosím svoje najlepšie sako. Neschovávam svoj najlepší parfém, ba používam ho zakaždým, keď chcem.
Slová ako sú "niekedy" a "raz" sa z môjho slovníka vytrácajú. Pokiaľ existuje niečo, čo stojí za to vidieť, počuť, alebo robiť, chcem to vidieť, počuť a robiť teraz. Všetky bremená svojho života beriem ako samozrejmosť.
Nie som si istá, čo by robili ľudia, keby vedeli, že ich nečaká žiadny zajtrajšok. Možno, že by volali svojim rodinám a najbližším priateľom. Možno by volali bývalým priateľom, ospravedlnili sa a zavreli dvere za minulosťou. Možno by išli von na „čínu“ alebo na akékoľvek ich obľúbené jedlo. Viem, že presne sa to nikdy nedozviem.
Je veľa maličkostí, ktoré by ma nahnevali, keby som zistila, že môj čas sa naplnil:
Bola by som naštvaná, pretože som nenapísala listy, ktoré som vždy raz napísať chcela.
Bola by som naštvaná a bolo by mi ľúto, že som svojmu manželovi, rodičom, deťom a najbližším priateľom, nepovedala dosť často, ako veľmi ich mám rada.
Snažím sa nič neodkladať, nedržať sa naboku a nevyhýbať sa ničomu, čo prináša smiech a vzrušenie do našich životov.
Každé ráno, každé nadýchnutie je totiž darom od Boha.
Neverím na zázraky, ale spolieham sa na ne.
Život možná nieje taký, aký sme dúfali. ale pokial sme tu, mali byzme ho žiť najlepšie, ako vieme.
Je dobré, když nám naše drahá zrcadlení občas připomenou dřívější témata. Uvědomíme si, zda jsou už skutečně "vyřešená", či snad je jen načato jejich další řešení. Pěkný výraz: rozklíčováno.
Naprosto skvěle funguje to naše milované Stvoření a Tvoření v tomto Stvoření.
Opáčko občas nezaškodí a transformování již jednou transformované vědomým pochopením - to je přece naše práce. Symbolizuje a vystihuje to, čemu se říká postupný pokrok (třeba duchovní), postupné pokročování.
Jinak i nadále zastávám názor, že není naším úkolem neustále "přežvykovat již jednou přežvýkané". Je třeba jít dále, i za cenu toho, že máme pocit že náš "výtvor" ještě není dokonalý. Je poplatný naší okamžité duchovní vyspělosti. Je tedy to nejdokonalejší, čeho jsme v tomto okamžiku, tady a teď schopni. Vystihuje naši osobní dokonalost tady a teď.
V dalším okamžiku budeme zase moudřejší - přijdou nové informace k vědomému pochopení.
Hlavně se nesnažme trýznit vědomí sebe sama, mnohdy velmi pracně získané - negativním hodnocením z pozice nově získané moudrosti. Milujme se takoví, jací jsme v kterémkoliv okamžiku svého života.
Ale to byla fuška tohle zrealizovat.
Přeju vám i sobě zrealizování ještě mnoha a mnoha takovýchto "pravd".