Kto spôsobil miliardové škody? Vietor, alebo zlá lesnícka politika v minulosti?

Veterná smršť, ktorá sa v piatok prehnala Slovenskom, zničila veľkú časť lesných porastov. Asi najhoršie je postihnutý Tatranský národný park (TANAP). Niekoľkohodinový silný nárazový vietor zmenil najväčší a najstarší slovenský národný park a známe turistické stredisko na zničenú a ťažko dostupnú oblasť.

Podľa doteraz medializovaných informácií za jednu noc vylámal vietor toľko stromov, koľko za normálnych okolností vyťažia na celom Slovensku počas jedného roka. Podľa expertov ide približne o tri milióny kubíkov drevnej hmoty. Predstavitelia Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva poľnohospodárstva SR otvorene hovoria o mnohomiliardových škodách na majektu a prírodnom prostredí. Ako vyhlásil minister životného prostredia László Miklós, kalamitu vo Vysokých Tatrách môžeme považovať za najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku za posledných sto rokov.

Organizácia Greenpeace je presvedčená, že kalamitnú situáciu v Tatrách spôsobilo viacero faktorov zlého nakladania s prírodným prostredím v tatranskej oblasti. Umelo vysadený monokultúrny les oslabený nevhodným systémom lesného hospodárenia nezvládol extrémny prejav klimatických zmien. Zaujímavé pritom je, že podľa doterajších správ sú cenné prirodzené porasty na území TANAPu, kde nedochádzalo k ľudským zásahom takmer nedotknuté.

„Ochranárske organizácie, ako aj niektorí nezávislí odborníci dlhodobo poukazujú na skutočnosť, že hospodárenie v slovenských lesoch nemožno nazvať ekologickým. Katastrofa v Tatranskom narodnom parku mohla mať omnoho menšie následky, ak by nešlo o obrovské oblasti neprirodzene osadené jednovekými porastami smrečín,“ konštatovala Mgr. Martina Badidová z Greenpeace. Ako dodala, v niektorých oblastiach si lesní hospodári robia z lesa záhradku, s cieľom vypestovať za čo najkratšie obdobie čo najväčšie množstvo dreva. Takýto "les" však nie je schopný odolávať meniacim sa klimatickým podmienkam a rôznym extrémnym prejavom počasia.

„Ak sa hovorí o najväčšej ekologickej katasrofe za posledné obdobie, radi by sme od zodpovedných počuli, ako sa takýmto katastrofám chceme v budúcnosti vyhnúť. Žiadame, aby sa prijali konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia stabilitu slovenských lesov. Funkciou lesov nie je iba produkcia dreva,“ vyhlásila Mgr. Badidová.

Organizácia Greenpeace sa obáva, že katastrofa, ktorá postihla Tatry, môže byť zneužitá niektorými subjektami na komerčné ciele. Nejde však len o nakladanie s kalamitnym drevom, ale aj o snahu presadiť plány, ktoré by za normálnych okolností neboli v tomto prostredí realizovateľné, ako napr. výstavbu nových lyžiarskych stredísk a tratí, ako aj rôznych tzv. turistických atrakcií.

(www.greenpeace.sk)

Poznámka:

Před časem zde byla ke článku Znovu o klimatických změnách zajímavá polemika o tom, do jaké míry si lidstvo může za různé přírodní katastrofy samo. Kalamita v Tatrách je další varovné upozornění na zhoršující se ekologickou situaci, způsobenou globálním oteplováním. Tato katastrofa má samozřejmě více příčin, podílí se na ní celá řada vlivů, včetně neuváženého zasahování do skladby lesních porostů. Nicméně tyto lokální vlivy nejsou hlavní příčinou extrémních výkyvů počasí, které v posledních letech můžeme sledovat i v našich zemích. Když v průběhu několika let přijde opakovaně staletá (a možná i pětisetletá) voda a když další rok neprší pro změnu skoro vůbec, když se nad našim územím prohání vichr o síle orkánu a na jiném místě Země opakovaně vznikají "nejsilnější tornáda v historii", co se ještě musí stát, abychom se zamysleli?

Nedávno proběhly sdělovacími prostředky další varovné zprávy: Švýcarské ledovce se zmenšily za posledních 20 let o 20%, vrstva ledu v Arktidě se v posledních 30 letech prudce snížila, v uplynulém půlstoletí stoupla průměrná teplota na Aljašce a na Sibiři o dva až tři stupně Celsia a v příštích 100 letech má teplota nad arktickou pevninou dále vzrůst až o sedm stupňů Celsia. V důsledku toho by Arktida mohla být v letních měsících zcela bez ledu už do roku 2060. No a USA a Čína se i nadále odmítají připojit ke Kjótskému protokolu...

JiHo

Tak tento obrázek bude dlouho pouze vzpomínkou...