Len na máloktorú oblasť mágie sa názory líšia tak, ako je tomu v prípade sexuálnej mágie. Táto je niektorými vyzdvihovaná ako najmocnejšia forma magického pôsobenia, zatiaľčo inými zatracovaná ako zvrátenosť alebo čierna mágia nevyhnutne privádzajúca do záhuby. Úlohou našeho článku nie je rozriešenie tohto sporu, ale len základný náčrt problematiky, ponúkajúci záujemcom východiská pre vlastné skúmania.

SEXUALITA V NOVODOBEJ MÁGII

Spojenie sexuality a teórie i praxe novodobej mágie ako prvý neuskutočnil Aleister Crowley, ale tajomný americký miešanec Pascal Beverly Randolph. Ten už od roku 1873 (Crowley sa narodil až o dva roky neskôr) svojim žiakom v zasväcovacích listoch zveroval tajomstvá mágie lásky, ktoré údajne odhalil na Blízkom Východe. Vzhľadom k pochybnej Randolphovej povesti a častým mystifikáciám, ktoré okolo svojej osoby zámerne vytváral, sa však niektorí súčasní bádatelia domnievajú, že ich objavil prieskumom vlastného nevedomia alebo za dopomoci imaginácie. Nech je už pravda akákoľvek, vo svojom neskoršom diele Magia Sexualis Randolph ponúka pomerne ucelený systém sexuálno-magickej praxe, ktorý významne ovplyvnil ďalší vývoj západnej zasväcovacej tradície. V Čechách z neho čerpal napríklad Otakar Griese, no predovšetkým Pierre de Lasenic.

Najvýraznejšou mierou sa o rozvoj tohto magického oboru v Európe zaslúžil okultný Rád orientálneho templu (O.T.O.), založený vo Viedni roku 1895 Karlom Kellnerom a Theodorom Reussom. Čerpal z niekoľkých starovekých magických tradícií, medzi ktorými vynikala najmä východná tantra. Hodnota výsledného konglomerátu je síce sporná, no význam O.T.O. na formovanie západnej mágie je bezpochyby veľký. V roku 1912 vycestoval Reuss do Anglicka, kde sa stretol s Aleisterom Crowleym, ktorého obvinil, že v jednej zo svojich kníh zverejnil tajomstvá ich rádu. Crowley ho však dokázal presvedčiť, že sa k týmto mystériám dopracoval sám. Reuss ho teda vymenoval do dôležitej rádovej funkcie, čo Crowley neskôr využil k tomu, aby sa stal hlavou O.T.O. a jeho zasväcovací systém reformoval do thelémskej podoby.

Nezanedbateľným zdrojom ideí spájania mágie a sexu bol tiež anglický Hermetický rád Zlatého úsvitu založený v roku 1888. Navzdory tomu, že oficiálne sa k praktikám sexuálnej mágie nehlásil, existujú určité indície, ktoré naznačujú, že v ňom prebiehala ich výučba. Táto skutočnosť má značný význam najmä v spojitosti s vyššie spomenutými Crowleyho spontánnymi(?) objavmi na tomto poli. (Crowley bol členom Zlatého úsvitu od roku 1898.)

K šíreniu myšlienok sexuálnej mágie významne prispel aj Eugen Grosche, ktorý ich zakomponoval do zasväcovacieho systému svojho rádu Fraternitas Saturni, založeného v Berlíne v roku 1926. Z materiálov tohto rádu čerpal známy český hermetik František Kabelák pri zostavovaní svojej knihy Magia nigrae. Špecifický prístup k problematike predstavuje dielo Austina Osmana Sparea, od ktorého sa odvíja aj moderná prax chaos-mágie. Okrem nej v druhej polovici 20. storočia teóriu a prax sexuálnej mágie obohatilo predovšetkým dielo Michaela Bertiauxa spájajúce tradičné učenie O.T.O. s prvkami afrického vúdú a Kennetha Granta, rozvíjajúceho spojitosti západnej sexuálnej mágie a východnej tantry.

TEÓRIE SEXUÁLNEJ MÁGIE

Vo všeobecnosti možno povedať, že rozoznávame dve základné teórie sexuálnej mágie. Prvá a staršia interpretuje magické spojenie dvoch pohlaví v duchovnej rovine a tvrdí, že správnym spojením na fyzickej a duševnej úrovni dochádza k splývaniu dvoch metafyzických princípov (mužského a ženského; solárneho a lunárneho), čo umožňuje duchovný rozvoj účastníkov, alebo magické pôsobenie. Druhá a modernejšia teória ustupuje od duchovných interpretácii a tvrdí, že intenzívna sexuálna aktivita a ňou vyvolaný duševný stav sú jednými z najmocnejších prostriedkov uvoľnenia energie nevedomia, astrálu alebo telesnej bioenergie, ktorá môže byť určitými postupmi využitá k magickému pôsobeniu. V tejto teórii teda nejde o spájanie nejakých metafyzických princípov, ale o celkom prozaické a podľa možností čo najefektívnejšie nabudenie energie. Magická prax pohybujúca sa v rámci tohto vysvetlenia preto nebazíruje na tom, akými prostriedkami sa sexuálneho vzrušenia dosiahne, partneri akého pohlavia sa pri tom zúčastnia, neodmieta autoerotické postupy a podobne. (Stúpenci prvej teórie naopak odmietajú autoerotické, či homosexuálne praktiky alebo ich prinajmenšom považujú za menejcenné oproti praktikám heterosexuálnym. – Napríklad známy anglický mág a stúpenec klasického smeru Gareth Knight kategoricky prehlasuje homosexualitu za čiernu mágiu, čomu oponuje homosexuálny chaos-mág Phil Hine.)

Treba zdôrazniť, že v máloktorom učení sa niektorý z týchto dvoch ideových smerov nachádza v čistej podobe. Zväčša dochádza k premiešaniu ich prvkov, pričom znaky niektorého z nich prevládajú nad znakmi druhého. V individuálnej praxi by mal mág zvoliť takú ideovú konfiguráciu, ktorá vyhovuje jeho vnútornému presvedčeniu. Počas rituálov tak dosiahne potrebnú vnútornú pohodu. Na zbavenie sa prehnaného lipnutia na akejkoľvek teórii je vhodná metóda striedania rôznych presvedčení doporučovaná v chaos-mágii. Modernému mágovi tiež možno doporučiť, aby zo svojej praxe postupne vylučoval akékoľvek religiózne prvky a postupne ju premieňal na čistú duševnú technológiu nezaťaženú mysticko-duchovnými prímesami, alebo ich využívajúcu len ako dočasný stimulans.

Oba spomenuté teoretické prúdy spája presvedčenie o existencii telesného magnetizmu, či bioenergie a jej dvoch (alebo viacerých) polarít. Práve učenie o rozdielnosti tejto energie u mužského a ženského tela je teoretickým východiskom pre väčšinu sexuálno-magických praktík. Klasické ponímanie rozdielnosti telesného magnetizmu podľa pohlaví načrtáva František Bardon v diele Brána k opravdovému zasvěcení. Mužskú, pozitívnu energiu označuje ako elektrické fluidum, zatiaľčo ženskú, negatívnu ako fluidum magnetické. (Tieto fyzikálne termíny sú dnes jedným z terčov kritík Bardonovho popisu.) U ženy prevláda v oblasti hlavy fluidum elektrické a v oblasti pohlavia fluidum magnetické, u muža je tomu naopak. Vo vzájomnej hre týchto polarít spočíva kľúč k praktickým postupom. Počas nich dochádza k ritualizovanému a magicky prežívanému zlučovaniu rovnakých alebo opačných magnetických nábojov tela. Cieľom týchto praktík môže byť tak duchovný rast, ako aj čisto pragmatický úžitok, získanie dobrého zamestnania, negatívne očarovanie nepriateľa a podobne.

Iný, viac psychologický a menej energetický koncept ponúkajú Austin Osman Spare a Ralph Tegtmeier. Podľa nich dochádza počas sexuálnej interakcie k oslabovaniu psychologického cenzora strážiaceho brány medzi vedomím a nevedomím. Toto oslabenie umožňuje ľahšie implantovanie mágovho želania do nevedomia, ktoré disponuje energiou schopnou napomôcť jeho uskutočneniu v realite. Pri magickej praxi vychádzajúcej z tejto teórie sa teda nemusí presne prihliadať k dodržaniu predpísaných polôh, dotykov a správnych spôsobov aktivizácie magnetických centier tela. Dôležitejšie je dosiahnutie čo najintenzívnejšieho stavu vzrušenia a slasti, v ktorých operatér pozabúda na svoje ego a vlády sa zmocňuje prevažne osobnostná zložka id. (Práve id a nie tzv. super-ego je niektorými významnými mágmi považované za pravého Svätého anjela strážcu.) Z tohto dôvodu stúpenci tejto teórie vo svojich praktikách neraz využívajú extrémne formy sexuálneho správania sa, čo často skĺzava až za hranicu perverzie. Takémuto sklzu a jeho zhubným následkom sa nevyhol napríklad Aleister Crowley. Nadmieru cenná je nielen tu, ale v celej mágii, rada Petera Carrolla, ktorý prípadných záujemcov nabáda k udržaniu si zdravého nadhľadu. Mág by sa nemal nechať zmiasť tajomnosťou „mystických arkán“ a vyhnúť sa praktikovaniu postupov o ktorých mu zdravý alebo tzv „sedliacky“ rozum našepkáva, že prekračujú prijateľnú mieru. Problematikou sexuálnej mágie a perverzity sa zaoberá Francis King v známej práci Sexuality Magick and Perversion.

Zrejme najviac prepracované teórie sexuálnej mágie podáva spomínaný Michael Bertiaux a z neho čerpajúci Kenneth Grant. Ich koncepty na tele presne lokalizujú niekoľko desiatok magických centier a rozvíjajú detailné postupy ich stimulácie. Táto nie je vždy rovnaká, ale jej spôsob je podmienený zámerom celej operácie. Okrem toho sa tu pracuje so šestnástimi lunárnymi kalami, čo sú zvláštne časovo-energetické jednotky súvisiace s lunárnym cyklom a presunom dôležitého sexuálno-magického bodu po tele počas lunárneho mesiaca.

Praktiky sexuálnej mágie je tu tiež možné použiť na evokáciu astrálnych entít ako i na vstup do rôznych astrálnych zón. V pôvodnej podobe ide prevažne o privolávanie démonických bytostí pomocou temnej sexuality a vstup do zón klifotu, teda odvrátenej strany Stromu života. Tieto postupy však patria k jedným z najnebezpečnejších magických praktík a najčastejším dôsledkom ich vykonávania býva aktivizácia niektorého z nevedomých komplexov alebo prepuknutie duševnej choroby.

Vyložene čiernomagické teórie rozvíjajúce idey využitia energie človeka usmrteného počas sexuálneho aktu pre ich zvrátenosť azda ani netreba bližšie popisovať. Kdesi na pomedzí spektra magických prúdov sa však nachádzajú aj ich stúpenci a mág by preto nemal byť prekvapený, ak sa po istom čase praxe stretne aj s nimi. V modernej sexuálnej mágii dochádza k bohatému miešaniu načrtnutých myšlienkových smerov a praktik môže voliť z mnohých systémov. Zaujímavé možnosti pre pokročilého mága ponúkajú napríklad postupy zlučujúce sexuálnu mágiu s henochiánskym systémom, energiami dvanástich zodiakálnych géniov i protigéniov, kartami tarotu alebo runami.

PRAX

Prax sexuálnej mágie je neraz prechodom, v ktorom sa ako-tak ucelená a zmysluplná teória mení v zmätok. Základným problémom býva ujasnenie si toho, čo mág od takejto operácie vlastne očakáva. Mnohí znalci upozorňujú na to, že práve angažované prežívania sexuálneho styku je potrebné z týchto praktík vylúčiť, pretože znemožňuje správnu magickú koncentráciu. Všetci zúčastnení by si teda mali dopredu a otvorene vyjasniť, či je cieľom ich konania tajomnom okorenený sexuálny zážitok, alebo mágia. Spájanie oboch týchto cieľov, prípadne názorová nezhoda partnerov, zväčša privádza k polovičatosti a akt nie je uspokojivý ani sexuálne ani magicky. Tak ako vo väčšine dôležitých otázok, panuje u mágov aj v prípade voľby vhodného partnera pre tieto praktiky nezhoda. Zatiaľčo Randolph trval na tom, že človek nízkych mravov tu nie je ako partner vhodný a ľahká žena ani panna mladšia osemnástich rokov pre mága neprichádza do úvahy, Crowley vykonal väčšinu svojich sexuálno-magických operácií práve s prostitútkami. (Grant obhajuje jeho konanie argumentáciou, že Crowley tak činil najmä z dôvodu úzkej spätosti predajných žien s astrálom. Túto argumentáciu ponechávame bez komentára.) Rozhodnutie samozrejme zostáva na mágovi a na jeho etickom i estetickom cítení.

Nejeden praktik v tejto súvislosti upozorňuje, že ak všetci účastníci nie sú dostatočne duševne čistí, zvyšuje sa tým nebezpečenstvo pritiahnutia astrálnych lariev. Tieto zvláštne entity by mali vampiricky pohlcovať sexom indukovanú energiu a zároveň sa môžu naviazať na psychiku neopatrných operatérov. Ich problematikou sa zaoberá napríklad František Bardon, František Kabelák, netradičným spôsobom Michael Bertiaux a mnohí ďalší. V modernej mágii sa im však vo všeobecnosti prikladá menší význam než u klasických autorov. Súčasný nemecký mág Ralph Tegtmeier tvrdí, že pôsobnosť a možnosti sexuálnych lariev boli v minulosti značne preceňované. Domnievame sa, že vývoj psychológie dnes dospel do štádia umožňujúceho existenciu týchto bytostí úplne spochybniť. V žiadnom prípade ale neuškodí, ak začínajúci praktik použije všetky dostupné prostriedky o ktorých sa domnieva, že počas magickej operácie zvyšujú jeho bezpečnosť. Pocit nedostatočnej zabezpečenosti by sa totiž mohol stať bránou, skrze ktorú by do jeho vedomia mohli preniknúť nebezpečné psychické obsahy, či bytosti.

Keďže práca s telesnou energiou vyžaduje od operatéra citlivé duševné rozpoloženie, akákoľvek duševná nepohoda, napätie alebo nervozita ju môžu znemožniť. Preto niektorí mágovia doporučujú sexuálno-magické aktivity vykonávať len zohratým párom, ktorí spolu sexuálne i partnersky žijú už dlhší čas. (Za spodnú hranicu je považovaný rok spolužitia.) Týmto opatrením sa spomenuté nepríjemnosti vylúčia a sexuálnou súhrou partnerov sa často zároveň zvýši magická účinnosť rituálu.

Samotný rituál by nemal byť strnulý, ale primerane dynamický a uvoľnený. Jeho magický aspekt sa doporučuje zdôrazniť najmä na začiatku aktu a potom až tesne pred jeho vyvrcholením. Vzácna názorová zhoda panuje v tom, že moment orgazmu je okamihom, kedy má byť predstava cieľa operácie čo najintenzívnejšie vrhnutá do astrálu alebo nevedomia a následne zabudnutá. Opätovné rozpomínanie na ňu by znižovalo účinnosť vytvoreného magického náboja, čím by sa znižovala aj pravdepodobnosť toho, že sa zámer správne zrealizuje.

Diskutovaná je otázka, akú úlohu pri týchto postupoch zohráva láska. Zatiaľčo niektorí mágovia ju považujú za základnú podmienku sexuálnej mágie, pre iných je skôr prekážkou pri získavaní potrebného množstva energie, pretože má tendenciu sexuálny styk zjemňovať. Praktik sa teda opäť musí spoľahnúť jedine na vlastné cítenie, keďže konanie slávnych mágov je v tomto ohľade rozporuplné. (Napríklad v Crowleyho Knihe Zákona sa síce dočítame, že „láska je zákon“, no jeho reálne konanie nastoľuje otázku, aký obsah vlastne prisudzoval pojmu „láska“.)

Keďže praktická sexuálna mágia je jednou z najnáročnejších oblastí mágie, zapájanie viacerých osôb do rituálu nie je vhodné a deje sa len veľmi výnimočne. Na skupinové experimenty tohto druhu je preto dobré nazerať s určitou skepsou a neočakávať od nich vysokú magickú úroveň.

NA ČO NETREBA ZABÚDAŤ

Záujemca o toto odvetvie mágie by nemal prehliadať ani kritické hlasy zaznievajúce na jej adresu od mnohých nezaujatých pozorovateľov. Takým je napríklad Peter-Robert Koenig, spochybňujúci hodnotu sexuálno-magických teórií rádu O.T.O., alebo Francis King, ktorý zostáva skeptický voči západnej sexuálnej mágii ako takej. Nemožno ignorovať ani skutočnosť, že za praktizovaním sexuálnej mágie sa často skrýva nielen spomínaná túžba po exkluzívnom sexuálnom zážitku, ale aj sexuálna frustrácia alebo zvrátenosť. Uspokojivý sexuálny a partnerský život by mal byť preto základnou podmienkou, ktorú je potrebné naplniť pred pristúpením k tomuto oboru mágie.

JOZEF KARIKA
(Převzato se souhlasem autora)