Veľká časť mágov, duchovne usilujúcich osôb alebo -výnimočne- aj celkom svetských no špecificky duševne konštituovaných ľudí, v určitých fázach duševného pohybu (vyvolaného buď niektorou z foriem ezoterickej praxe alebo vonkajšími udalosťami vymykajúcimi sa z bežného životného priemeru; prípadne súhrou oboch týchto faktorov) zažije zvláštny fenomén označovaný v mágii ako kontakt so Svätým anjelom strážcom.

Svätý anjel strážca je symbolické a čisto obrazné pomenovanie pre koreň ľudského vedomia, tj. „Kia“ chaos-mágie, „Hadit“ Thelémy alebo „bytostné Ja“ analytickej psychológie. Presnejšie - Svätý anjel strážca je manifestáciou tejto prazákladnej iskry chaosu ľudskej bytosti. A práve v tomto bode spočíva nástraha do ktorej neupadne iba malá časť z osôb konfrontovaná so zážitkom takéhoto kontaktu.

Peter Carroll o tom uvádza: „Invokovať skutočného Svätého anjela strážcu (Kia) je paradoxne obtiažna úloha. Keďže nemá žiadnu formu, nie je žiadna možnosť získať o ňom uchopiteľnú predstavu. Nemôže byť chcený alebo vnímaný, pretože sám je vôľou a koreňom vnímania. Ak niekto invokuje Svätého anjela strážcu so všeobecným očakávaním rôznych znamení a manifestácií, potom mu ich jeho génius a magické schopnosti zvyčajne poskytnú ak sa vynaloží dostatok gnózy. Alebo ak niekto vstúpi do exaltovaného stavu neočakávane, potom ho voľná viera zvyčajne pripúta k zárodkom mystických ideí, ktoré v ňom môžu byť. V oboch prípadoch svoju loď zmeškal. Nechajte ma zopakovať môj začiatočný jednoduchý odkaz. Skutočný Svätý anjel strážca je len silou vedomia, mágiou a géniom samotným - ničím viac. Nemôže manifestovať vo vákuu; vždy je vyjadrený nejakou formou, ale jeho expresie nie sú ním samotným.“

A na inom mieste: „Kia je bez formy. Nie je tým alebo tamtým. Nie je takmer nič, čo by sme o ňom mohli povedať okrem toho, že je to prázdne miesto v centre vedomia... Nemá žiadne kvality ako dobro, súcit, či duchovno, ani ich opozitá. Avšak dáva pocit, zmysel alebo vedomie, keď čokoľvek zažívame alebo chceme...“

Takisto Carl Gustav Jung o prejavoch bytostného Ja píše: „Ve vědeckém jazyku tedy ‚bytostné Já‘ neukazuje ani na Krista ani na Buddhu, nýbrž na souhrn všech odpovídajících postav, a každá z těchto postav je symbolem bytostného Já. … Bytostné Já je ale absolutní paradoxie, neboť v každém ohledu představuje tezi i antitezi a zároveň syntézu.”

K dotyku s Kia, Svätým anjelom strážcom alebo bytostným Ja dochádza spravidla v situáciách hlbokého vnútorného utrpenia. V magickej alebo náboženskej praxi boli takéto situácie a im zodpovedajúce stavy navodzované súborom iniciačných skúšok - ordálií, ktoré adepta pomocou zvýšenej psychickej, fyzickej prípadne kombinovanej záťaže priviedli do stavu kontaktu, alebo -jungiánsky vyjadrené- oslabením funkcie psychického cenzora k prieniku nevedomého archetypu bytostného Ja do vedomia. Tento zážitok (neraz sa dostavujúci v spánku) sa vyznačuje veľkou sugestívnou silou, výnimočnosťou i zvláštnou duchovnou monumentalitou. Často býva doprevádzaný víziami svetla, žiary a pod. (iluminácia - osvietenie).

Aj keď je Kia (pravý Svätý anjel strážca) beztvaré a neforemné, je len „silou vedomia, mágiou a samotným géniom - ničím viac“, nemôže sa prejavovať vo vákuu a preto naberá rôzne formy pomocou ktorých sa javí vedomiu a pomocou ktorých s ním „komunikuje“. Carroll píše: „Akékoľvek mená, obrazy, symboly a pokyny, ktoré mág získa, budú len zveličené artefakty z jeho vlastnej mysle a ega, prípadne telepatické útržky od iných ľudí. Pretože tieto odkazy obdrží v stave gnózy, bude náchylný prijímať ich nekriticky.“

A práve tu spočíva jedno z veľkých nebezpečí takéhoto kontaktu: „Máme poľutovania hodnú vlastnosť stať sa posadnutými iba prejavmi nášho génia, nesprávne ich ponímajúc ako génia samotného. Tento nutný vedľajší efekt má genetické meno, Choronzon, alebo možno démoni Choronzon, pretože jeho meno je mnohopočetné. Uctievať tieto stvorenia znamená uväzniť sa v šialenstve a invokovať isté nešťastie.“

Adept stotožní do istej miery čisto arbitrárnu, náhodnú formu v akej sa Kia manifestovalo s jej samotnou „podstatou“ a spolu s týmto stotožnením (podporovaným silou zážitku a obrovskou energiou Kia) príjme za bytostne kľúčový aj svetský (umelý) ideový súbor naviazaný na túto formu. Ak v adeptovom egu spočívajú napríklad útržky náboženskej výchovy akej sa mu v detstve dostalo, môže sa Kia manifestovať ako niektorá zo svätých postáv príslušného náboženstva. (Najčastejšie sa -podľa adeptovho založenia a nerozpustených obsahov v egu- tieto formy javia a predstavujú ako „Ježiš“, „Boh“, „Panna Mária“, „vyslanci mimozemských civilizácií“, rôzne „duchovné bytosti“, „anjeli“, „démoni“, „budhovia“, „Tajní vodcovia“ atď.)

Stotožnením tejto formy-postavy s bytostným Ja dochádza zväčša k premene dovtedy možno celkom vyrovnaného adepta na náboženského -alebo iného- fanatika, pretože nespútaná sila Kia sa premieta napríklad do súboru imperatívov daného náboženstva a premieňa ich na najvyššie zákony adeptovho života, formujúc jeho vedomie i vnímanie sveta podľa ich kontúr. V zásade je z tohto uhľa pohľadu takmer jedno, či sa jedná povedzme o čisto ideologicky agresívne a vo svojej podstate apriórne neznášanlivé zásady dogmatického kresťanstva, o príkazy k fyzickému násiliu radikálneho islamizmu alebo o nabádanie démonov k vražednému vybitiu hnevu. Nebezpečie spočíva v tom, že postihnutého vlastne ani nezaujíma samotný obsah našepkávania a nutkaní, pretože si ich vždy dokáže racionalizovať prinajmenšom ako príkazy „vyššej“ alebo „božej“ vôle, čo je moment v ktorom končí akákoľvek možnosť rozumnej diskusie a nastupuje fanatizmus ktorý je vždy zhubný, nech už na sebe nesie pláštik ušľachtilých ideí, vznešených posolstiev, mravných odkazov, kresťanskej, budhistickej, či islamskej vierouky a podobne.

Pramene:
1. CARROLL, P. J.: Liber Null & Psychonaut. Samuel Weiser, York Beach 1987.
2. JUNG, C. G.: Výbor z díla, sv. V. Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 1999.

Jozef Karika
(Převzato se souhlasem autora)