Daniel Goleman, autor knižky Emocionálna inteligencia, je odborníkom v oblasti behaviorálnej psychológie a funkcií ľudského mozgu. Je pravidelným dopisovateľom novín The New York Times a jeho práce sa objavujú v novinách a časopisoch po celom svete. Vyučoval na Harvardskej univerzite a je bývalým šéfredaktorom časopisu Psychology Today. Spolu s manželkou Tarou Golemanovou vedie skupiny kognitívnej terapie. V Centre kognitívnej terapie v New Yorku sa venujú schémovej terapii, ktorá sa sústreďuje na zmenu sebaničiacich emočných vzorcov.

IQ a EQ – novodobí rivali

Podľa Daniela Golemana je dôležitosť emócii a racionality v našich životoch rovnako dôležitá. To, čo je podstatné, je správna komunikácia medzi našimi citmi, emóciami a medzi našimi racionál-nymi stránkami. Je to tá záhadná schopnosť vedieť počúvať hlasu svojho srdca rovnako ako hlasu svojho rozumu. Pričom, podľa mňa, ich úloha nie je rovnaká, no je rovnocenná a na sebe závislá. Vysoká inteligencia je nám na nič, ak pre vtieravé emócie, ktoré nedokážeme spracovať, podávame trvalo neuspokojivé výsledky. Vysoko emocionálne inteligentní ľudia pritom nebývajú poväčšine žiadni géniovia s IQ 130. Sú to ľudia, ktorí dokážu svoju, hoci priemernú inteligenciu, podporenú správnym prežívaním pretaviť do výnimočných úspechov. Sú to úspechy ako v osobnom, tak v profesionálnom živote. V súvislosti s dôležitosťou emocionality sa často spomína Albert Einstein, ktorý údajne nepatril medzi najlepších žiakov, práve naopak problémových, a netajil sa tým, nakoľko využíval pri svojej práci intuíciu. Doslova povedal tieto slová: „na ceste k poznaniu intelekt nemá veľa práce. Vo vedomí dochádza k skoku, nazvime ho intuíciou alebo akokoľvek inak chcete, napadne vám riešenie a vy neviete ako alebo prečo.“ Mnohé z výskumov, ktoré Daniel Goleman v knihe uvádza potvrdzujú, že úspešnejší ľudia, spokojnejší a vyrovnanejší sú tí, ktorí dokázali rozvinúť svoju emocionálnu inteligenciu. To je práve najúžasnejšia schopnosť emocionálnej inteligencie – je tvárna a plastická, schopná vývoja a premeny. Kedykoľvek máme šancu sa v nej začať zdokonaľovať a stať sa majstrami. Je to tvrdý protiklad proti inteligencii vyjadrenej IQ, ktorá sa považuje zväčša za danú, a ktorú môžeme počas života len minimálne zvyšovať. IQ je chladne stabilné a pôsobí nedobytne ako človek bez emócií. EQ je naopak plne v našich rukách a dáva nám nádej na zmenu a vývoj. To sa mi na ňom páči asi najviac.

Dva mozgy

Daniel Goleman v súvislosti s IQ a EQ hovorí metaforicky o dvoch mozgoch, ktoré sú určené pre dva druhy myslenia – a dva odlišné druhy inteligencie – emocionálnu a racionálnu. V skutočnosti všetko prebieha v našom mozgu na dvoch odlišných miestach a všetko závisí od spojenia týchto dvoch miest a ich šikovnej spolupráce. Pri tom je veľmi zaujímavé, že emočné centrá nášho mozgu tu boli skôr než centrá našej racionality. Je to preto, že emocionalita ako taká nám bola daná pre zvládanie skutočne kritických, vypätých situácií. Podľa sociobiológov práve preto uprednostňujeme v kritických okamihoch svojho života city pred rozumom. Evolúcia pridelila emóciám v ľudskej psychike veľmi významnú úlohu. Naše emócie nám pomáhajú zvládať situácie, ktoré sú pre nás príliš dôležité na to, aby sme ich zverili niekomu tak racionálnemu, ako je náš intelekt. Goleman v tejto súvislosti hovorí napríklad o riešení situácií nebezpečia, o vyrovnaní sa s bolestnou stratou, o vytrvalom smerovaní k cieľu napriek obtiažam, o vytváraní partnerských vzťahov či o budovaní rodiny. Pripomína, že už len samotný fakt, že keď v nás prevládnu emócie chováme sa niekedy neuveriteľne iracionálne, by nás mal motivovať k tomu, aby sme EQ prikladali väčšiu dôležitosť. Emócie nás dokážu povzbudiť, povznášať, ale i zraziť z nôh a pôsobiť nám bolesť. Dvojsečnosť emócií pozná asi každý. Je otázkou rozvoja EQ nakoľko túto mocnú zbraň dokážeme využiť v náš najlepší prospech. Goleman vtipne poznamenáva, že niektoré prejavy náporu emócií by nám boli čosi platné, pokiaľ by sme žili v období pleistocénu. Tam mali reakcie typu – útek alebo útok skutočne svoje opodstatnenie. No čo si s týmito reakciami počať dnes? Rozvíjať svoje EQ ...

„Ak má táto cesta srdce, je dobrá, ak nie, nestojí za nič.“

Dvaja nerozluční priatelia – amygdala + neokortex

Výskumy EQ hlboko zaostávajú za výskumom IQ. Pre prijatie na školu či do zamestnania nám stále treba viac IQ, hoci, ako tvrdí Goleman, EQ ovplyvní to, či v štúdiu a zamestnaní vytrváme, aké budú naše úspechy, či nás bude práca či štúdium tešiť alebo bude zmesou nepríjemných pocitov. IQ je ako malé semienko, ktoré musí vytrvalo polievať sila EQ, aby strom vyrástol do krásy. Goleman doslova napísal, že rozum bez citového vedenia je úplne slepý. Sídlom emočného mozgu je náš limbický systém, konkrétne sídlo všetkých vášní – amygdala (grécky „mandľa“). Až o milióny rokov neskôr sa z týchto emočných centier vyvinul mozo mysliaci, šedá kôra mozgová alebo tiež neokortex – veľká zvraštená hmota tkaniva, ktorá vytvára horné vrstvy mozgu. Celý náš úspech závisí na spolupráci týchto dvoch centier. Goleman to dokladá viacerými anomáliami v správaní ľudí, ktorí mali spojenie porušené, napríklad vplyvom zranenia alebo operácie. V citových krízach preberá amygdala velenie nad väčšinou nášho mozgu – vrátane nášho racionálneho myslenia. V našom emocionálnom mozgu sú sústredené citové skúsenosti, naša emocionálna história. Racionálny mozog triedi, počíta a kalkuluje, pripraví nám zoznam. Emocionálny mozog ho prevezme a rozhodne na základe našich skúseností.

„Komédiou je život pre tých, ktorí myslia. Pre tých, ktorí cítia, je tragédiou.“

Gardnerove typy inteligencie

Istým medzistupňom k pochopeniu EQ bolo delenie inteligencie podľa psychológa Howarda Gardnera. Ten hovoril o inteligencii zloženej s tzv. kľúčových schopností. Patria medzi ne typicky školské schopnosti – verbálne myslenie a matematicky logické. Ďalej sú to priestorová predstavivosť (s ktorou sa stretávame u architektov a umelcov), pohybovo – estetické nadanie, hudobné nadanie. Zoznam však ešte doplnil dvoma druhmi personálnej inteligencie – intrapersonálnou a interpersonálnou. Interpersonálna inteligencia označuje schopnosť rozumieť druhým ľuďom, čo ich motivuje, ako pracujú a ako s nimi pracovať. Intraspersonálna inteligencia je obdobné nadanie obrátené do nášho vnútra. Je to schopnosť poznať samého seba a podľa toho tiež jednať vo svojom vonkajšom živote. Kľúčom k intrerpersonálnej inteligencii je intra-personálna inteligecnia. Ide o to známe „poznaj sám seba“.

Hlavné znaky personálnej inteligencie (inteligencie EQ):

• Znalosť vlastných emócií
• Zvládanie emócií
• Schopnosť motivovať sa
• Vnímavosť voči emóciám druhých ľudí alebo empatia
• Umenie medziľudských vzťahov

1. Kto som a kam kráčam?

Hlavným krokom k poznaniu samého seba je podľa Golemana to, čo on nazýva sebauvedomenie. Hovorí o tom, aké dôležité je pomenovať svoje emócie, uvedomelo ich precítiť. To je krok k poznaniu samého seba. Človek, ktorý si nie je istý svojimi pocitmi sa nemôže ani správne roz-hodnúť. Ľudí rozdelil do troch skupín podľa toho, ako sú na tom s prijatím svojich emócií:

• Sebauvedomelí sú podľa neho ľudia, ktorí si priebežne uvedomujú svoje nálady a emócie. Ich život je vďaka tomu usporiadanejší a otvára im dvierka k rozvoju ich osobnostných kvalít. S emóciami pracujú a nenechajú sa nimi ničiť.
• Akceptujúci sú tí ľudia, ktorí si často uvedomujú, čo cítia. Majú však tendenciu aj nepríjemné emócie akceptovať, nesnažia sa ich meniť. Ak upadnú do depresie, ticho ju znášajú.
• Pohltení emóciami sú ľudia, ktorí majú tendenciu dostať sa do zajatia vlastných emócií a nie sú schopní im nijak uniknúť. Svoje pocity si často plne neuvedomujú, nedokážu ich s odstupom posúdiť. Zlej nálady sa nevedia zbaviť, majú pocit, že nad svojim životom nemajú žiadnu kontrolu. Emócie im doslova vládnu a oni to ani v najmenšom nevedia. Podobajú sa vojakovi, ktorí síce má zbraň, aby sa bránil, no ani netuší ako ju použiť.

Goleman tvrdí, že vnímavosť k vlastným pocitom je kľúčom k úspešnému rozhodovaniu. Ak poznám nepriateľa, dokážem s ním bojovať. Ak poznám nepríjemnú emóciu, môžem s ňou pracovať. A aj naopak, ak viem, čo mi pôsobí kladné emócie, môžem to vyhľadávať, môžem sa vďaka tomu rozvíjať a byť šťastná. Náš citový život sa z veľkej časti odohráva nevedome. Naše city často neprestupujú prah vedomia a my sa potom dostávame do situácii, v ktorých dokážeme povedať len toľko, že skutočne nevieme, prečo sme to urobili... V tomto zmysle je emočné sebauvedomenie základným kameňom EQ.

„Veľké udalosti svetových dejín nie sú v konečnom dôsledku vôbec významné. Podstatný je život jednotlivca . . . .Predovšetkým a iba v ňom sa odohrávajú veľké zmeny a celá budúcnosť, celé dejiny sveta ako gigantický sumár vyrastajú z týchto skrytých zdrojov jednotlivcov.“

2. Otrok vášní alebo pán vášní?

„Nemá zmysel skúšať to ďalej,“ povedala Alica, „človek nemôže veriť nezmyslom.“ „Musím povedať, že nemáš veľa skúseností,“ riekla kráľovná, „keď som bola v tvojom veku, venovala som sa tomu jeden a pol hodiny denne. Niekedy som uverila aj šiestim nezmyslom ešte pred raňajkami.“

Podľa Golemana sa stávame otrokmi alebo pánmi našich vášní. Reagovať emocionálne vyspelo sa podľa neho zrkadlí v slovku „primeranosť“. Starý grécky výraz pre túto cnosť je sophrosyne. Charakterizovali ju ako inteligenciu pre život, umiernenú rovnováhu a múdrosť. Rimania a ranní kresťania ju zasa volali temparantia – striedmosť, umiernenosť, vyhýbanie sa citovým výstrelkom. Schopnosť zvládať svoje emócie je skutočne práca na plný úväzok, lebo si vyžaduje celého človeka. Vďaka vrodenému usporiadaniu nášho mozgu často nie je v našej moci rozhodnúť, kedy budeme porazení silnou emóciou, nemôžeme si ani vybrať, aká emócia to bude. Avšak sme schopní na ňu bdelo reagovať a ovplyvniť jej priebeh a trvanie. Goleman poskytuje základné postupy k zvládaniu niektorých základných emócií. Veľa o nich napísala jeho manželka Tara v knihe Emocionálna alchýmia, kde vyslovene učí umeniu bdelosti. Jej metóda je založená na tom, že už to nie sme my, koho emócie ovládajú. Postavíme sa do role pozorovateľa, ktorý hladí z bezpečnej vzdialenosti a kľudne sa rozhoduje. Bdelosť v emocionálnom prežívaní zabezpečuje primeranosť v našich reakciách.

„Zdalo by sa, že v materiálnom svete neexistuje väčší kontrast, než aký existuje medzi uhlím a diamantom, pričom tie sú iba odlišným usporiadaním totožných molekúl uhlíka. Tak ako je diamant premeneným uhlím, aj z nášho zmätku môže vzniknúť jasné vedomie.“

„Staré otrepané príslovie hovorí: „Pohár môžete vidieť do polovice prázdny alebo do polovice plný“. Môžete sa sústrediť na to, čo je v živote zlé, alebo na to, čo je dobré. Ale nech sa sústredíte na čokoľvek, dostanete toho viac. Výtvor nasleduje myšlienku. Premýšľajte o nedostatku, a dostaví sa. Predstavujte si hojnosť, a dostanete ešte viac.“

Pomocou bdelosti môžeme pracovať s rôznymi emóciami. Napríklad balzamom na zlosť je podľa Golemana schopnosť ovládnuť svoje myšlienky a schopnosť nestranne zhodnotiť predmet alebo subjekt svojej zlosti. Pri tom nám pomôže práve schopnosť vcítenia – empatia. Súcit často vyvoláva, že sa naša zlosť na určitého človeka zmierni alebo úplne vymizne. Je to preto, lebo sme schopní na chvíľku sa ocitnúť v jeho koži a vnímať jeho očami. Dôležitá je tiež schopnosť ukľudniť sa, nereagovať okamžite, ale nechať prudké emócie dozrieť. O smútku napríklad hovorí, že by sme sa mu nemali tak celkom vyhýbať a klamať si, že sme veselí, aj keď cítime čosi iné. Primeraný zármutok je podľa neho dôležitý. Je to prirodzená reakcia organizmu, ktorý si tak pýta čas, aby sa mohol vysporiadať s nejakou udalosťou a ísť ďalej. Ak si tento čas nevenujeme, neskôr nám smútok skrytý v nevedomí môže spôsobiť pekné problémy. Chálil Džibrán povedal, že „naša bolesť rozbíja škrupinu, v ktorej je uzavreté naše chápanie.“ Keď nás prepadne melan-chólia radí použiť fyzickú aktivitu, radí uvedomiť si, že mnohí ľudia sa nachádzajú v oveľa horších životných situáciách, radí, aby sa ľudia zamerali na pomoc okoliu a tak sa odrezali od svojej depresie alebo sa obrátili k Bohu. Psychologička Diane Tyceová doslova povedala: „modlitba, pokiaľ ste veriaci, pomáha pri všetkých typoch duševného utrpenia, obzvlášť potom u depresie.“

„Ukonči každý deň a nech ťa už netrápi. Robil si, čo si mohol. Určite sa ti doň vkradli nejaké chyby a nezmysly, zabudni na ne tak rýchlo, ako sa len dá. Zajtra je nový deň, vykroč správnou nohou a vyzbroj sa ľahkou mysľou, aby ti nestáli v ceste staré hlúposti.“

„To, čo považujeme za ľudskú vinu, je v skutočnosti strach. Všetka naša negativita pramení zo strachu. Ten, kto je rozčúlený, sa bojí. Kto je zlý, je vydesený. I ten, kto manipuluje ostatnými alebo s nimi jedná kruto, má len strach. Neexistuje strach, ktorý by láska nerozptýlila. Neexistuje ani negativita, ktorú by odpustenie nepremenilo.“

3. Schopnosť majstra – schopnosť motivovať sa

Schopnosť motivovať sa znamená vo svojej podstate silu v každej situácii nachádzať vnútornú vieru a nádej, že aj keď situácia teraz nie je priaznivá, je v našej moci to zmeniť. Ak sú neúspechy len inšpiráciou a poučením využívame ich aktívne vo svoj prospech. Psychológ C. R. Snyder zistil, že skupina dúfajúcich ľudí zdieľa určité vlastnosti, medzi ktoré patrí vynaliezavý prístup k riešeniu problémov a schopnosť sám seba motivovať.

„Stará legenda hovorí o gréckej princeznej Pandore, ktorá dostala od bohov, ktorí žiarlili na jej krásu, darček: záhadnú krabičku. Povedali jej, že darček nikdy nesmie otvoriť. Avšak jedného dňa Pandoru predsa len premohla zvedavosť, pootvorila viečko, aby nahliadla dovnútra. Vypustila tak do sveta veľké utrpenie – choroby a šialenstvo. Avšak súcitný boh ju primäl krabičku zavrieť práve včas, aby ešte mohla zachytiť jednu cnosť, ktorá robí utrpenie života znesiteľným – vieru.“

Goleman tiež píše o zdravom optimizme, ktorí ľuďom pomáha dosahovať v živote prekvapivé výsledky. Optimizmus, podobne ako nádej, vedie k viere, že v živote nakoniec všetko dobre skončí, navzdory všetkým sklamaniam a stratám. Optimistickí ľudia vidia v neúspechu niečo, čo by mohli zmeniť, aby nabudúce uspeli. Ak im niečo nevyjde nepripútajú sa emocionálne k tomuto neúspechu, nedovolia negatívnym myšlienkam vysiaknuť z nich energiu, ktorú práve potrebujú na to, aby na budúce stáli na stupni víťazov.

„Berte všetky prekážky ako ponaučenia a nie dôkazy neúspechu. Pamätajte, že cvičíte trpezlivosť a odstup od výsledku. Ak niečo predstavuje prekážku, nesnažte sa týmto faktom zaprieť existenciu univerzálnej energie, ktorá je vašou podstatou... Čokoľvek sa má vo vašom živote stať, stane sa. Patria sem aj neúspechy a pády, vďaka ktorým získate potrebnú energiu na cestu k vyššiemu stavu uvedomenia.“

„Na počiatku života každý dostane blok mramoru a nástroje potrebné na vytvorenie sochy. Môžeme ho so sebou vláčiť nedotknutý, môžeme ho odhodiť medzi kamene, alebo z neho vytvoriť vrchol dokonalosti.“
„Ľudia zverujú svoje životy tomu, čomu veria. A nápady sa musia podporovať, udržať ťažobu ich vlastných otázok a ťažobu stoviek, tisícov či desaťtisícov kritikov, cynikov a kazisvetov.“

4. Empatia – zdroj súcitu a pochopenia

Empatia znamená súcitenie. Je to stav, kedy dokážem vnímať bolesť druhého ako svoju vlastnú. Správne je to však len do tej miery, do ktorej mi to umožní pochopiť ho a pomôcť mu. Skutočne mu však môžem pomôcť nie vtedy, ak za ním do bahna jeho problémov skočím tiež. Pomôcť mu môžem jedine vtedy, ak zostanem na brehu a podám mu ruku.

Goleman píše, že rozvoj empatie sa začína už v kojeneckom veku. Keď vidí jednoročné dieťa niekoho, kto práve spadol alebo plače, vníma utrpenie ako svoje vlastné. Vzťah k ľuďom v tomto veku je tak silný a bezprostredný, že si dieťa strčí prst do úst alebo sa schová do mamičkinho náručia, akoby si ublížilo samo. To sú prvotné znaky empatie. Po prvom roku deti dospejú k poznaniu, že žijú nezávisle na ostatných. Vtedy sa pokúšajú aktívne utešiť iné plačúce dieťa, ponúkajú mu napríklad svoje hračky. Už vo veku dvoch rokov si začnú uvedomovať, že city niekoho iného sa líšia od ich vlastných, a začnú potom pozornejšie vnímať prejavy toho, ako sa určitý človek skutočne cíti. V tomto štádiu vývoja môžu napríklad rozpoznať, že kvôli hrdosť druhého diaťaťa nie je najvhodnejšie privolávať k jeho slzám nepatričnú pozornosť.

Empatia vyvoláva pocit zladenia. Je to ten stav, kedy sa cítite s určitým človekom na jednej vlne. Pozorovať sa to dá aj vo vašich neverbálnych prejavoch. Všetko do seba zapadá, ako skladačka. Akoby vaše myšlienky spájala neviditeľná niť. Takýto stav vyvoláva veľmi príjemné pocity, pocity harmonickosti a šťatia. Dajú sa dosiahnuť len za pomoci empatie. Empatia je ako nekončiaci prúd energie medzi dvoma dušami.

„To, aký prístup máme k ostatným ľuďom, určuje rýchlosť nášho vývoja, rýchlosť, s akou sú naše životné otázky zodpovedané,“ povedala.
„Kto to robí?“ opýtal som sa.
„Mysli na svoju vlastnú situáciu,“ povedala. „Ako boli tvoje vlastné otázky zodpovedané?“
„Ľuďmi, s ktorými som sa stretával, myslím.“
„Bol si úplne otvorený k ich posolstvám?“
„Úplne nie. Bol som hlavne rezervovaný.“
„Boli ľudia, ktorí ti prinášali posolstvá, tiež niečím ťahaní späť?“
„Nie, boli veľmi otvorení a pomáhali mi. Ako by...“
váhal som, nedokázal som správne vyjadriť svoju myšlienku.
„Pomáhali ti tým, že ťa otvárali?“ opýtala sa. „Naplňovali ťa nejak vrelosťou a energiou?“
Jej poznámka spôsobila, že sa vo mne zvírili spomienky.
Vybavil som si Wilou ukľudňujúci postoj, keď som bol v Lime na hranici paniky, potom Sanchezovu otcovskú pohostinnosť, a nakoniec starostlivé rady otca Carla, Pabla a Karly. A teraz Júliine. Všetci mali v očiach ten istý pohľad.
„Áno,“ povedal som. „Vy všetci ste to robili.“
„Správne,“ povedala. „Robili, a bolo to vedomé, riadili sme sa Ôsmym vhľadom. Tým, že sme ťa povznášali a dúfali sme, že si ujasňuješ rôzne veci, sme sami hľadali pravdu, posolstvo, ktoré si pre nás mal. Rozumieš tomu? Dodávať ti energiu bola tá najlepšia vec, ktorú sme sami pre seba mohli urobiť.“

„Lásku nezhliadneme fyzickým zrakom, ani nezačujeme fyzickým sluchom. Nemôžu ju zaznamenať fyzické zmysly, vnímame ju iným druhom zraku. Láska nie je materiálna. Je to energia. Je to atmosféra v miestnosti, pocit z nejakej situácie alebo človeka. Za peniaze ju nekúpiš. Sex ju nezaručí. Nemá vôbec nič spoločného s fyzickým svetom, a predsa môže byť vyjadrená. Zažívame ju v podobe láskavosti, dávania, zľutovania, súcitu, mieru, radosti, prijatia, nesúdenia, stretávania sa a intimity. Láska je intuitívnou múdrosťou našich srdcí. Je to „svet za svetom“, po ktorom tajne túžime. Dávna spomienka na túto lásku nás prenasleduje a láka k návratu.“

„Každý z nás dokáže byť veľkým človekom... pretože každý z nás dokáže pomôcť iným. Nepotrebujete na to žiaden univerzitný diplom. Nemusíte nútiť svoje ja ani svoju myseľ, aby s tým súhlasila. Potrebujete iba srdce plné milosrdenstva, dušu zrodenú z lásky.“

5. Medziľudské vzťahy – emócie na bojovom poli

O schopnosti udržiavať dobré medziľudské vzťahy hovorí Goleman ako o skutočnom sociálnom umení. Hovorí, že pocity a emócie sú doslova nákazlivé. Jeden od druhého chytáme pocity, akoby boli nejakým spoločenským bacilom. Pri každom stretnutí vysielame emočné signály. Tie potom ovplyvňujú človeka, s ktorým sme v kontakte. Čím sme spoločensky obratnejší, o to lepšie ovládame signály, ktoré vysielame. Ľudia, ktorí dokážu upokojiť negatívne emócie druhých sú obzvlášť vyhľadávaní. Sú to duše, ku ktorým sa obraciame v najväčšej citovej tiesni. Či už chceme alebo nie, všetci sme súčasťou tejto emocionálnej výmeny.

Znaky interpersonálnej inteligencie:

• Organizovanie skupiny – schopnosť organizovať a iniciovať činnosť skupiny. Nevyhnutná schopnosť všetkých riaditeľov, manažérov, vedúcich...
• Dojednávanie riešení a záverov – talent prostredníka, ktorý zabraňuje konfliktom, dokáže ich pohotovo riešiť.
• Osobné spojenie – schopnosť vcítiť sa do situácie druhých ľudí a nadviazať s nimi spojenie.
• Sociálna analýza – schopnosť chápať ľudské city, motiváciu, starosti, záujmy. Nevyhnutná danosť všetkých úspešných psychoterapeutov, poradcov, nadaných spisovateľov alebo dramatikov.

„Každý vzťah je systém, sieť kauzálnych interakcií, takže to, ako jeden človek koná, vyvoláva príslušnú reakciu u druhého človeka. Systémoví teoretici a rodinní terapeuti tvrdia, že jedným zo spôsobov zmeny systému je zmeniť správanie jednej jeho časti, čím sa zmení reakcia ostatných častí. Zmena seba samých ponúka spôsob, ako vyniesť naše vzťahy z ničivých zabehaných koľají.“

„Ľudia, ktorí nás môžu najviac naučiť, sú väčšinou tí, ktorí nám ukazujú hranice našej lásky a ktorí vedome alebo nevedome ohrozujú náš falošný pocit bezpečia. Ukazujú nám naše bariéry. Naše bariéry sú naše rany – oblasti, v ktorých sa nám zdá nemožné milovať, hlbšie sa napojiť, viac odpustiť. Vstupujeme si do života preto, aby sme sa navzájom upozorňovali práve na miesta, ktoré uzdravenie potrebujú najviac, a pomohli sme si ich uzdraviť. Celoživotní učební partneri nás nútia rásť. Môžu to byť ľudia, s ktorými celý život láskyplne vychádzame, ale i niekto, kto nám doslova pije krv celé roky. Fakt, že nás určitý človek môže veľa naučiť ešte neznamená, že ho budeme mať radi.

Celá teória EQ nás nanovo núti prehodnotiť svoj postoj k ľudskej inteligencii. Kladie na prvé miesto poznanie emócií a prácu s nimi. Je ľahšie o tom písať, premýšľať, ako takto žiť. Ako som napísala už v úvode, všetko je závislé na schopnosti zladiť naše srdce s našim intelektom. Iba tak vydá srdce tie skutočné poklady. Iba tak využijeme našu inteligenciu k našej spokojnosti. Celé to zakončím slovami svojej obľúbenej pesničky, ktorá hovorí asi toto: „keď ľudia používajú svoje srdcia, rozhodujú sa celkom jednoducho, čo je správne a čo nie, cítiš, mohli by sme byť, oveľa šťastnejší... ak ľudia používajú svoje srdcia, otvárajú sa im nové obzory, netráp sa toľko, snaž sa to len prekonať, dokážeš to, ak budeš chcieť... a snaž sa byť prvý, kto sa toho trošku dotkne. Možno, že ešte nevieš, čo dávaš, je to, čo sa ti vráti späť...“

„Ste otrávení svojím životom? Tak začnite robiť niečo, v čo celým svojím srdcom veríte. Žite pre to, držte sa toho, a nájdete šťastie, o ktorom ste si mysleli, že nikdy nemôže byť vaše.“

Použitá literatúra:
Daniel Goleman: Emoční inteligence ~ proč může být emoční inteligence důležitejší než IQ? Praha: Columbus. 1997, 345 s.

Moje obľúbené knižky - aj o emóciách:
*James Redfield: Celestinské proroctví. Praha: Hodkovičky. 1995, 257 s.
*Marianne Williamson: Návrat k lásce. Praha: Synergie. 2004, 278 s.
Lynn A. Robinsonová: Božská intuícia. Bratislava: Ikar. 2004, 160 s.
Tara Bennet – Golemanová: Emočná alchýmia. Bratislava: Ikar. 2002, 408 s.
Shakti Gawain: Rozvíjení intuice. Praha: Pragma, Hodkovičky. 2000, 165 s.
Sri Chinmoy: Křídla radosti. Praha: Madal bal. 2001, 188 s.
Richard Bach: Jediný. Praha: Synergie. 2000, 247 s.
Phil Bosmans: Kľúč šťastia. Bratislava: vyd. Don Bosco. 2000, 141 s.
Deike Beggová: Synchronicita. Praha: Metafora. 2003, 121 s.
D. Miguel Ruiz: Mágia vzťahov.

* veľmi odporúčam :-)