Srb Nikola Tesla pochádzal z rodiny vzdelancov a tak azda nie je nič čudné na tom, že celým svojím talentom chcel slúžiť predovšetkým verejnému blahu. Mal však tú smolu, že mu chýbal aj ten najmenší zmysel pre podnikanie. Ak sa aj zavše pokúšal myslieť a konať ako podnikateľ a ak sa mu tu a tam aj podarilo získať slušnejší obnos, nadobudnuté financie väčšinou minul na ďalšie zariadenia, ktoré potreboval pre svoje výstredné experimenty. A tak väčšinu života prežil v dlžobách a hotelových izbách, pričom niekoľkokrát musel v živote začínať odznova, od podlahy, v úplne novej oblasti.

O Teslovi dnes už málokto vie, v čom všetkom, ako a o koľko predstihol svojich súčasníkov. V prvom rade, na poli technických vynálezov, porazil vtedajšieho kráľa elektrotechniky - T. A. Edisona. Tým, že ukázal ako sa dá využiť striedavý prúd, spustil vlastne technickú revolúciu dvadsiateho storočia, takpovediac osvetlil zemeguľu.

Edison nemohol a nechcel Teslovmu „vylepšeniu“ dôverovať z jednoduchého dôvodu: prišiel by o svoje financie, ktoré investoval do svojho, v tej chvíli už zastaraného systému. Edison, aby udržal svoju pozíciu na trhu, v rámci reklamných kampaní neváhal očierňovať každého, kto sa mu postavil do cesty. Edisonovo správanie na počiatku Teslovej kariéry predznačilo charakter problémov, s ktorými bolo Teslovi súdené potýkať sa počas celého svojho dlhého života. Podnikateľov nezaujímala nielen budúcnosť ľudstva, ale ani nie nedosiahnuteľná možnosť zlepšenia životnej úrovne obyvateľstva planéty; zaujímal ich len okamžitý obchodný efekt. Dá sa povedať, že vynálezy a geniálne myšlienky majú šancu uspieť len v takej miere, v akej to vyhovuje obchodníkom, čiže aj vládam a armáde. A tak podozrenie, že nakoniec mnoho vynálezov zostane utajených, prípadne sprístupnených až so značným odstupom času, sa vonkoncom nezakladá na nejakých konšpiračných špekuláciách.

Teslovým „najhriešnejším“ snom, neprijateľným pre obchodnícke kruhy, bolo bezplatné bezdrôtové sprístupnenie elektrickej energie všetkým ľuďom. Nazdával sa, že takýto spôsob sprístupnenia energie môže v značnej miere prispieť k vzniku celosvetového mieru. Vo svojom rozsiahlom, prorockým pátosom presýtenom článku nazvanom ako Bezdrôtový prenos elektrickej energie ako prostriedok na podporu mieru napísal: „CELOSVETOVÝ MIER, za predpokladu, že sa dá v najplnšom zmysle zrealizovať, nemusí vyžadovať na uskutočnenie dlhé veky, hoci sa to môže zdať pravdepodobné, posudzujúc podľa nepostrehnuteľne pomalého šírenia všetkých veľkých reformátorských myšlienok minulosti. Ľudstvo ako masa v pohybe má neodmysliteľný sklon k lenivosti a zotrvávaniu vo svojich životných návykoch, ale z toho nevyplýva, že všetky fázy, ktorými prechádza, alebo všetky permanentné stavy jeho existencie sa musia nevyhnutne dosahovať statalitickým procesom vývoja.“

Nič horšie pre podnikateľské záujmy ako svetový mier!

Po mnohých úspechoch a sklamaniach sa Tesla ako päťdesiatročný opäť ocitol na mizine. Pokúšal sa žiť z toho, čo si zarobil článkami, ktoré mu však vyniesli chýr nedôveryhodného rojka a táraja: „Písačky pána Teslu treba brať s veľkou rezervou, elektrotechnické zariadenia sa dajú posudzovať len podľa ich komerčného úspechu a špekulácie pána Teslu sú také neuvážené, že sú nezaujímavé, a jeho filozofia je taká naivná, že je bezcenná.“ Ako Robert Lomas, autor tohto pozoruhodného životopisu, napísal: „Nech hovoril o čomkoľvek, výsledok bol rovnaký: ´Jaj, starý Tesla zasa tára!´“

Tesla však netáral, vždy vedel presne, o čom hovorí. Na rozdiel od väčšiny vedcov, svoje hypotézy a teórie experimentmi overoval až vtedy, keď si bol úplne istý tým, že nezlyhajú. Tesla si totiž dokázal „vizualizovať“ priebeh experimentu do najmenších detailov a vedel si presne predstaviť aj výsledok. Väčšinou sa nemýlil. Tvrdil, že o jeho schopnosť mať vízie sa zaujímali aj psychológovia a rôzni iní odborníci. K tomu, pri príležitosti preberania Edisonovej medaily povedal len toľko: „Možno si myslíte, že som mal halucinácie. To je vylúčené. Halucinácie vznikajú len v chorom a úzkostnom mozgu. Moja hlava bola vždy jasná ako zvon a ničoho som sa nebál…“

V Teslovom myslení bolo čosi hlboko spirituálne, temné a oduševnené, čosi, čo charakterizuje mentalitu národov juhovýchodnej Európy. Príčiny možno nepochybne hľadať v jeho záujme o Bibliu a najmä o obľúbené Zjavenia Jána: „Dar duševnej sily pochádza od Boha, Božskej bytosti, a ak sústredíme myseľ na túto pravdu, dostaneme sa do súladu s touto veľkou silou. Matka ma naučila hľadať všetku pravdu v Biblii. Preto som venoval niekoľko nasledujúcich mesiacov štúdiu tohto diela. Ak dokážeme vyrobiť elektrické efekty požadovanej kvality, môže sa zmeniť celá planéta aj existenčné podmienky na nej… Uskutočniť tento cieľ závisí od našej schopnosti vyvinúť elektrické sily takého rádu, ako sú prírodné.

Zdalo sa, že toto podujatie je beznádejné, ale po krátkej návšteve priateľov vo Warforde v Anglicku som sa rozhodol pokúsiť sa o to… Mala sa začať práca, ktorá bola pre mňa čoraz atraktívnejšia, pretože také isté prostriedky boli potrebné na úspešný bezdrôtový prenos energie. V tom čase som ďalej pozorne študoval Bibliu a kľúč som našiel v Zjavení Jána.“

Vízie Teslu nesklamali. Nemýlil sa vo veci striedavého prúdu (vďaka ktorému dnes fungujú napríklad všetky domácnosti, vlastne celá technická civilizácia západného charakteru) a nemýlil sa napríklad ani v záležitosti bezdrôtového prenosu správ, čím Marconiho predbehol o niekoľko rokov. Marconi sa však stal slávnejší jednoducho preto, lebo mu nechýbalo podnikateľské nadanie… Šesť mesiacov po Teslovej smrti Najvyšší súd USA potvrdil, že skutočným vynálezcom rádia bol Nikola Tesla. V tom čase však už Teslov aj Marconiho patent dávno vypršali a obidvaja muži boli už po smrti.

Lomas, ktorého knihy o slobodomurároch a tajných spoločnostiach pozná aj slovenský čitateľ (spoluautor Chirámovho kľúča, Urielovho stroja, Druhého mesiáša), píše: „Tesla načrtol radikálnu predstavu toho, čo Svetový systém dá ľudstvu, a uviedol zoznam dvanástich hlavných celosvetových prínosov, čo vyplynú z prepojenia všetkých telegrafných úradov na svete. Toto prepojenie zabezpečí tajnú a bezpečnú službu posielania vládnych správ, umožní každému používateľovi telefónu hovoriť s ktorýmkoľvek iným používateľom, zabezpečí službu prenosu správ pre svetové noviny, ponúkne súkromným osobám príležitosť na rýchlu a bezpečnú výmenu správ, spojí všetky burzy cenných papierov, všade bude vysielať hudbu, ponúkne celosvetový automatický systém na nastavenie hodín ´s astronomickou presnosťou´, umožní prenos strojom alebo rukou písaných písomností a šekov, poskytne navigačný systém, ktorý umožní každému navigátorovi lode kedykoľvek presne určiť polohu lode, ponúkne spôsob vytlačiť správu na hociktorom mieste na zemi alebo na mori, umožní bezdrôtovú reprodukciu fotografií alebo kresieb a umožní prenášať elektrický prúd na každé miesto na zemi.

Keď čítame tento zoznam vyše 100 rokov po jeho napísaní, nevidíme na prvých jedenástich bodoch nič neobyčajné, pretože v súčasnosti sa bežne používajú, hoci spojenie svetových búrz cenných papierov a systém navigácie boli uvedené do činnosti až v niekoľkých posledných rokoch. Jedenásť z dvanástich Teslových predpovedí sa splnilo, čo je veľmi dobrý výsledok pre každého proroka. Pri nedávnych testoch sa dokonca ukázalo, že aj jeho posledná predpoveď je technicky možná.“

Teslu pre jeho články verejnosť považovala za „pisateľa extravagantnej vedeckej fantastiky“, na čo Tesla reagoval ešte odvážnejšími a tak trochu zlomyseľnícko-žartovnými tvrdeniami. Medzi takéto patrilo aj tvrdenie, podľa ktorého ľudia zanedlho budú posielať správy až na Mars. Lomas vo svojej životopisnej knihe o Teslov o viac ako šesťdesiat rokov po Teslovej smrti píše: „Keď som s radosťou pozoroval kozmickú sondu NASA Sojouner, ktorú na Marse riadili rádiom z Houstonu, musel som myslieť na Teslu. Pohľad na fotografie z palubnej kamery Sojounera, naživo prenášané z červenej planéty do celosvetového internetu, Teslu by skôr potešil, ako prekvapil. Jeho duch si určite pomyslel: ´Veď som vám to hovoril!´“

Pozornosť verejnosti Nikola Tesla upútal aj tým, že niektoré pokusy s elektrinou realizoval na sebe. Znepokojovala ho otázka, či by sa elektrina nedala využiť aj na lekárske účely. Nechal vysokofrekvenčné prúdy prechádzať časťami svojho tela a pozoroval účinky. Prúd, ktorý prechádzal hlavou, mu spôsoboval príjemné pocity ospalosti, takže dospel k presvedčeniu, že elektrina by sa mohla využívať ako anestetikum. Opäť sa nemýlil, pretože vlastne objavil elektrošokovú terapiu, ktorú moderná medicína začala využívať o desaťročia neskôr.

Medzi Teslove vynálezy patrí aj nenápadný elektroterapeutický prístroj blahodárne pôsobiaci na organizmus. Autor Robert Lomas si tento prístroj zakúpil ešte v detstve. Nálepka na spodnej časti vrchnáka ospevovala vlastnosti vysokofrekvenčných prúdov: „Prúdy, ktoré poskytuje tento prístroj, ideálne posilňujú nervový systém človeka. Podporujú činnosť srdca a zažívanie, vyvolávajú zdravý spánok, zbavujú pokožku škodlivých látok, ktoré sa vylúčia spolu s potom, a liečia prechladnutia i horúčku teplom, ktoré vytvárajú. Regenerujú atrofované a paralyzované časti tela, utišujú všetky druhy bolesti a každoročne zachránia tisícky životov.“

V rokoch druhej svetovej vojny uvažoval Tesla o zbrani, ktorá pripomínala laser alebo plazmovú strelnú zbraň na vytváranie častíc s vysokou energiou vo vrchných vrstvách atmosféry. Chcel vyvinúť čosi ako neviditeľný „čínsky múr“, ktorý by napadnutú krajinu chránil tak, že by letadlá nepriateľa roztavil. Možno sa zanedlho dozvieme, na čo všetko ešte prišiel. Na to však bude potrebné, aby sa zverejnili materiály, ktoré FBI hneď po jeho smrti zhabala.

Približnú predstavu o dopade jeho myšlienok na budúcnosť ľudstva si možno urobiť už len na základe faktu, že napríklad v roku 1980 sa dokázala existencia gravitačných vĺn a tým aj to, že Tesla sa znovu nemýlil, keď spochybnil Einsteinovu teóriu relativity. Lomas uvádza: „Moderné teórie gravitácie naznačujú, že ťažký predmet pri pohybe vysiela gravitačné vlny, ktoré a šíria rýchlosťou svetla. Tieto gravitačné vlny sa správajú podobne ako mnohé iné druhy vĺn. Všetky Teslove najväčšie vynálezy boli založené na štúdiu vĺn. Zvuk, svetlo, teplo, roentgenove lúče a rádiové vlny vždy pokladal za podobné fenomény, ktoré sa dajú študovať tými istými matematickými metódami. Jeho názorové rozdiely s Einsteinom nasvedčujú, že tieto úvahy roušíril aj na gravitáciu (…) Teslova predstava, že gravitácia je účinok poľa, sa dnes prijíma oveľa vážnejšie, ako ju prijímal Einstein."

V závere knihy autor, uvedomujúc si všadeprítomnosť Teslovho génia v mechanizme súčasnej civilizácie, píše: „Sedím tu obklopený dedičstvom tohto človeka: pri počítači vo svojej pracovni, osvetlenej elektrickou žiarivkou a vyhrievanej vodou, ktorú pumpuje motor na striedavý prúd. Počúvam hudbu, ktorá znie z rádia, napájaného prúdom z hlavného elektrického vedenia. Na stole mám skener a internetový modem, pripravené vysielať a prijímať obrázky a správy do a z celého sveta. Používam Teslovo dedičstvo.“

Andrej Černický