Pojem karma k nám prehovára najmä z ďalekovýchodných kultúr a náboženstiev, pričom mnohé z nich majú tento pojem zakomponovaný priamo vo svojom učení. Preklad pojmu karma alebo karman so sanskrtu znamená čin alebo osud. Karma inak povedané zákon príčiny a následku.
“Ty do mňa kameňom, ja do seba chlebom”.
Hinduizmus hovorí v učení o karme v zmysle vybitia osudu alebo odplaty za dobré a zlé činy pri znovuvteľovaní - reinkarnácií. Niektorí indickí teosofovia nechcú ani príjímať dary, aby ich nemuseli v budúcom živote vracať, alebo sa stránia kráčať napríklad po tráve, aby nezabili nejaké tvora, s ktorým by si „vytvorili“ karmu. Karma je v hinduizme princípom, ktorý poháňa kolo neustálých znovuzrodení nazývaného „samsára“. Každým činom človeka, či už dobrým alebo zlým sa vytvára karmické puto, ktoré je dlhom v nasledujúcom živote a karma trvá až do doby vyslobodenia – mokša. Karma-jóga učí, že človeka nespútava sama činnosť, ale pripútanosť k činnosti.
V židovskej mystike vychádzajúcej z kabaly sa hovorí o učení o gilgule – karmu nie je možné odvrátiť, je to nutnosť, kde dochádza k odplate v dobrom aj zlom. Učenie vychádza z pádu prvých ľudí a s ním spojené oddelenie od dobra a zla.
Ak by sme chceli preniesť pojem karma bližšie k našej európskej kultúre, ktorá má hlavne kresťanské korene, mohli by sme učenie o karme prirovnať k učení o hriechu v Bibli. V Ev. Sv. Jána 9.1-3 je Ježišov výrok na otázky učedníkov – „ Idúcky uzrel (Ježiš) človeka slepého od narodenia. Učeníci sa Ho pýtali : Rabbi, kto zhrešil : on sám, či jeho rodičia, že sa narodil slepý? Ježíš im odpovedal : Ani on nezhrešil, ani jeho rodičia, ale na ňom sa mali zjaviť skutky Božie. Inde sa zase píše : „Ev. podľa Lukáša, 12.59: Hovorím ti : Nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledný halier!
Každý náš čin priamo ovplyvňuje náš ďalší osud. Karma je pravidlo, ktorý stojí niekde medzi a akoby naše činy približuje nášmu osudu.
Činiť z pohľadu karmy s následným osudom, možeme tromi spôsobmi:
„Oko za oko – zub za zub“ poznáme hlavne zo starého zákona Biblie. Činy tohoto druhu prinášajú pochopenie cez utrpenie a najčastejšie riešenie cez emotivitu, ktorá nás ovláda. Hraničné prejavy týchto činov sú v psychickej rovine urieknutie a prekliatie a vo fyzickej zabitie s následným osudom stretávania sa s podobnými činmi cez utrpenie neskôr.
Ďalším je novobiblické „ty do mňa kameňom, ja do teba chlebom“, v ktorom sa odráža okrem iného hlavne téma pokory. Činy tohoto druhu už prinášajú riešenia cez uvedmenie, pričom však stále je potrebná realizácia cez niekoho iného, kde nemusí dochádzať k rozviazaniu karmického zväzku a osudom je, stále sa pre pochopenie s dotyčným stretávať.
V poslednom období prichádza viac do popredia tretí spôsob : „ty do mňa kameňom, ja do seba chlebom“, kde s pokorou prichádza aj model sebapoznania. Pochopenie toho, že nám je ubližované hlavne na základe nášho nezvládnutého problému, prináša pohopenie karmického zväzku alebo karmického kola utrpenia, čo môže mať za následok prirodzené prijatie tohoto kola cez uvedomenie bez potreby utrpenia a bez potreby následného stretávania sa s podobnými činmi, keďže už došlo k ich pochopeniu a prijatiu.
Riešenie karmy ovplyvňuje spôsob akým riešime problémy. Ak je to spomínaný spôsob „oko za oko, zub za zub“ prejavy karmy sú hlavne cez utrpenia. Ak je to spôsobob „ty do mňa kameňom, ja do teba chlebom“ prejavy karmy sú cez uvedomenie. A ak je to tretí spôsob „ty do mňa kameňom, ja do seba chlebom“ prejavy karmy miznú.
Na všetky naše činy, ktorých je počas nášho života nespočetné množstvo, karmické pravidlo reaguje. Preto môžeme povedať, že sme týmto pravidlom ( zákonom ) ovplyvňovaní neustále. Je našou súčasťou, či si to chceme pripustiť alebo nie. Každá akcia má svoju reakciu. Každá príčina svoj následok.
Povedali sme si, že na náš osud vplývajú naše činy. Možno ak by sme všetky tieto činy poznali, mohli by sme s veľkou určitosťou hraničiacou s istotou aj tento náš osud predvídať. Vedome obsiahnuť všetky naše činy nie je vôbec jednoduché, ba priam môžeme povedať nemožné. Je ale množstvo spôsobov ako sa k tomuto priblížiť. Či už mentálnymi technikami s pomocou niekoho iného – napríklad jasnovidectvo, výklady tarotu a podobne, pragmatickými technikami s pomocou niekoho iného – napríklad psychologické testy a podobne. Alebo sú tu aj techniky sebapoznania, ktoré človeka približujú k pochopeniu svojho osudu a tou najužívanejšou je sám život.
Karmu možno pochopiť na úrovni človeka, rodiny alebo ľudstva atď. Môžeme pochopiť na čo nám toto pravidlo ukazuje. Ak toto pochopíme a následne aj to ukazovanie aj prijmeme, karma prestane existovať. Už nebude potrebné ukazovať na nič.
Karmu vnímam ako pravidlo, ktoré nám ukazuje na stav nášho života. Karma je ako semafór. Prirodzene ukazuje zelenú, keď si volíme pre nás prijateľnú cestu, oranžovú, keď sa na niečo pripravujeme a červenú ak naša voľba prijateľná nieje. Pritom všetkom si môžeme slobodne zvoliť, či zakceptujeme zelenú, pripravíme sa pri oranžovej alebo zastavíme pri červenej. Ak ale nahromadíme mnoho prejdení na červenú, karmické pravidlo keďže ukazuje na náš stav, tento stav odzrkadlí a my pri mnohých prejdených červených, môžeme napríklad skončiť s psychickým alebo fyzickým problémom, ktorý nás samozrejme zastaví a nasmeruje na cestu zelenej farby na semafóre.
Preto môžem povedať, že karma je len jedna. Ani zlá ani dobrá, len ukazujúca.
Človek sa môže nachádzať v určitých fázach uchopovania pavidla karmy. Prvou fázou by mohlo byť odmietanie – nič mi nebude hovoriť do mojho osudu, potom pochopenie – som súčasťou väčšieho celku ako som si predtým bol schopný uvedomiť a následne prijatie – uchopenie tohoto celku.
Ak každý čin ovplyvňuje náš osud a pripustíme teóriu reinkarnácie, potom všetky činy v minulých životoch môžu mať dosah na práve prežívaný život a tým aj na karmu. Samozrejme nie všetky činy minulosti sú akoby aktívne a ovplyvňujú. Ako prítomné prežívanie ovplyňnuje nášu budúcnosť, podobne aktivuje našu minulosť. Príklad. Ak v minulom živote prežívame nájazdy severských kmeňov, ktoré nám spôsobujú utrpenie a v tom živote ho nevyriešime, je istý predpoklad, že sa v tomto živote narodíme napríklad medzi blonďákmi. Následne bez toho aby sme si uvedomovali prečo, môžeme prežívať podobné pocity ako pri tých nájazdoch, pritom nám vôbec už nemusia týto blonďáci ubližovať. Tie pocity prežívame dovtedy až kolo utrpenia, kolo karmy, ktoré nazvem „nájazdy blonďákov“, nepochopíme.
Z teórie a hlavne praxe regresnej terapie(spracovávanie minulých tráum a udalostí, ktoré nás ešte ovlpyvňujú) vyplýva, že si z minulosti prenášame všetko a to všetko je pripravné na aktiváciu, ak je to pre nás v danej chvíli potrebné a užitočné. Na tú potrebu a užitočnosť bohužial alebo vďaka má dosah len naše podvedomie, ktoré rozhoduje, čo je práve na programe na uvedomovanie. Toto rozhodovanie podvedomia by sme mohli nazvať odpracovávanie karmy, alebo aj chápanie toho, čo sme pri našej ceste bytím ešte nepoznali alebo neprijali.
Pomocou karmického zákona poznávame tento vesmír aj nás samých z rôznych pohľadov. Ak v tomto poznávaní budeme na konci, zrejme zistíme jeho spravodlivosť. Dovtedy budeme len cítiť jeho dopady, ktoré sa nám vždy nemusia páčiť. Nie nadarmo sa vraví, že spravodlivosť je slepá.