Zajímavá kniha, tématicky blízká k poslednímu článku I. Wiesnera, podobně jako kniha Žena s alabastrovým džbánkem ze které jsme před časem přinesli ukázky (viz
Miriam ze zahrady (1. část) a
Miriam ze zahrady (2. část)).
Vydanie knihy s názvom Tajné evanjelium Márie Magdalény na Slovensku a v slovenskom jazyku možno považovať za unikátnu, ak nie priam za revolučnú edičnú udalosť. Zatiaľ sa nedá odhadnúť, kto a akým spôsobom revolučnosť predmetnej knihy ocení. Pretože hoci ide o dielo, ktoré sa netají svojím ostrým, kritickým postojom voči oficiálnym cirkvám - predovšetkým ide zrejme o cirkev katolícku - slovenskí katolíci, ktorí sa radi hrdia tým, že v tejto krajine tvoria vyše sedemdesiat percent obyvateľstva, zrejme ani teraz nebudú dostatočne dôslední a „temperamentní“, aby relevantne prispeli do možnej diskusie o tomto kontroverznom texte. A pritom, slová, ktoré autor v závere knihy adresoval nielen ľuďom otvorenej mysle, ale hádam predovšetkým otrokom a väzňom zatemnenej mysle, sú výzvou do ozdravnej „bitky“: „S úsvitom mužmi ovládanej ortodoxie a fundamentalizmu v kresťanskom hnutí, ktorý sa v priebehu asi 300 až 400 rokov, a následným úplným odmietnutím Svätej nevesty, sv. Márie z Magdaly, sa odmietli hlbšie mystické a magické prvky kresťanstva. Odvážim sa tvrdiť, že väščina kresťanov stratila pravého ducha a dušu Krista.“
Tajné evanjelium Márie Magdalény je text kontroverzný presne v medziach gnostickej (heretickej) tradície - prívržencov gnózy nemôže teda prekvapiť, iba potešiť. Takisto však poteší tých, ktorí o gnóze toho vedeli doposiaľ neveľa. Táto kniha totiž mnohé vyjasňuje. Ale aj zahmlieva. Ako takmer väčšina tradičných gnostických ezoterických textov. Podľa mojich znalostí, na Slovensko sa gnostické texty zatiaľ dostali iba vďaka českým prekladom, antológiám ako napríklad: Evangelium Pravdy; Neznámá evangelia; Evangelium neznámého boha; Petr Pokorný: Píseň o perle; Jaroslav Matoušek: Gnose; Jaroslav Štěpánek: Odhalené mystérium (Tajemství Tomášova evangelia)... Dnes sa vďaka internetu sa možno dostať k obrovskému množstvu gnostických textov v angličtine i nemčine. Napriek tomu je dôležité, aby sa gnostické texty začali šíriť aj v slovenčine. Ak Slováci majú niekoľko prekladov Biblie a tak ako ostatné kultúrne západné národy majú svoj preklad Platona, Cervantesa či Dostojevského, tak by mali mať aj vlastnú verziu gnostických spisov.
Preklad Tajného evanjelia Márie Magdalény sa však neopiera o koptský, grécky či latinský originál; ide totiž o autorský text. Jeho autorom je Tau Malachi eben Ha-Elijah (v roku 1983 založil Spoločenstvo Sofie, je zasvätencom Ordo Sanctus Gnosis a zakladateľ Ecclesia Pistis Sophia). Fakt, že legendy o mystickom živote Márie z Magdaly boli nanovo napísané a spracované v dvadsiatom prvom storočí, navyše po anglicky (pôvodný názov diela je St. Mary Magdalene - The Gnostic Tradition of the Holy Bride) spirituálnu (a dovoľujem si povedať, že ani literárnu) úroveň diela ani v najmenšom nenaštrbuje. Tau Malachi zúžitkoval všetko, čo vie o gnostických textoch, pričom veľmi šikovne aplikoval znalosti z oblasti alchýmie, animistických kultov, kabbaly. Preto ten, kto má aspoň priemerné znalosti o hermetizme a kabbale, bude mať z čítania ešte väčší pôžitok: pred ním sa odhalia ďalšie vrstvy a súvislosti. Odkazov, alúzií, symbolov, metafor je však toľko, že čitateľ sťažka dokáže sledovať nejakú logiku a ocitne sa v labyrinte, ktorý sa ponára do hmly. To však vôbec nemôže vadiť - presne takýto dojem totiž vyvolávajú aj tradičné gnostické texty plné mytologických „dekorácií“. Zložitosť gnostického „panteónu“, kozmológie a symbolológie pobáda práve k tomu, aby sa čitateľ nesústreďoval na nejakú niť, ale skôr na fenomén, na koincidencie, na mnohovrstevnosť, na skryté a možné významy. Okrem toho, ako autor v závere knihy uvádza, dôležitejšie než písmo, je pre gnostika skúsenosť. Preto sa zdanlivou konfúznosťou textu netreba nechať zmiasť či odradiť, ale naplno sa do textu ponoriť, verte, je to očisťujúci zážitok. Slovenskému prekladateľovi, Martinovi Štulrajterovi, sa text podarilo pretlmočiť verne, dal si záležať na tom, aby presne a sugestívne zreprodukoval archaizujúci, biblický štýl Taua Malachiho. Pre toho, kto by rezignoval na meditáciu nad jednotlivými symbolmi a spojeniami medzi nimi, môže byť čítanie legiend o učení a činoch Márie Magdalény čímsi ako čítaním pestrej orientálnej rozprávky. Tak či onak, táto kniha poskytne potešenie aj tomu, kto by vôbec nerozumel jej posolstvu. Pretože je to zbierka úchvatných magických a mystických udalostí.
Prítomnosť alchymistickej múdrosti bije v „legendáriu“ Márie Magdalény do očí už na prvých stránkach: „Všetko, čo je dole, sa nachádza aj hore, pretože všetko má základ vo svojej nebeskej a božskej predlohe. Tak ako slnko a mesiac dole, je teda slnko a mesiac aj hore, aj keď úplne iného rádu. Jéšua bol ako lúč Duchovného slnka viditeľný v ľudskej podobe, Magdaléna bola ako lúč Duchovného mesiaca a obaja spolu vyžarovali zo Svetelného a Božského bytia.“ Vzťah Jéšuu a Márie Magdalény má vyvrcholiť v sobáši, ale nie v takom profánnom, ako to tvrdia mnohí a medzi nimi aj Dan Brown v Da Vinciho kóde, lež v mystickom, ktorý vo svojej záhadnosti má bližšie k Šalamúnovej Piesni piesní či k rosenkruciánskemu spisu Johanna Valentina Andreae Chymická svadba. K alchýmii sa viaže aj práca s farbami. Mária Magdaléna raz vystupuje ako Sofia Nigrans, čiže čierna (temná) múdrosť: „Na jednej strane je tou, ktorá vedie dušu do temných nocí a mystickej smrti, prostredníctvom ktorej sa dosiahne znovuzrodenie v Duchu a zjednotenie. Na druhej strane je Kráľovnou démonov, a preto vie, ako oslobodiť posvätné iskry uväznené v temnote, dokonca je čistým hnevom voči zlosynom. Sofia Nigrans je v podstate protirečením každej predpojatosti, každému predpokladu alebo očakávaniu osvietenia. A predsa je samotným duchom osvietenia, ktorý otriasa všetkými ilúziami svätuškárov. Ona oslobodzuje zo všetkých foriem otroctva!“ Farbou Márie Magdalény je však karmínová a šarlátová - tak sa javí tým, čo otvoria svoje mysle.
Určite nejedného katolíka môžu pobúriť pasáže o vzťahu Jéšuu a Márie Magdalény. Jéšua hovorí: „Do teba vlejem svojho ducha a ty ponesieš moje poznanie a plnú moc, a dokonca v ešte väčšej miere ako ja budeš mať v sebe prítomnosť a moc Nebeskej kráľovnej. Takto sa v tebe spojí horná a dolná Šechina do jednej a ty budeš moja Nevesta, Kallah Masijach.“ A to nie je všetko! Podľa jednej z legiend Ješua (náš Pán) a Mária Magdaléna (naša Pani) splodili ďalšiu mystickú bytosť - svätého Michala.
Legendy riešia aj (dokétickú) problematiku Ukrižovania: ukrižovaný nebol Christos, ale nositeľ Krista. A ako súvisí Mária Magdaléna so Svätým grálom? „Grál zostal v opatere Pani Márie až do jej smrti. Svojich učeníkov učila tajomstvá a tajné obrady Grálu. Grál liečil všetky druhy chorôb alebo rán, vrátane hlbších rán duše a ducha, a tým, čo sa z neho napili, zaručoval popri iných požehnaniach a dobrodeniach dlhý život.“ Odpoveď, takmer v zhode s tým, čo uvádza Dan Brown v Da Vinciho kóde, dostávame aj na to, čo by mal byť ten grál: „Hoci niektorí veria v skutočný a hmotný pohár, mnohí spomedzi sofiánov by povedali, že pravý Svätý grál je sv. Mária Magdaléna, pretože Pán do nej vlial božskú celosť Kristovho Ducha. Takisto sa často hovorí, že Grál je svätyňa srdca tých, čo prijmú šírenie Svetla a stelesnia prítomnosť Krista.“
A keď už prišla reč na Svätý grál, nemôže chýbať ani nemenej vzrušujúca téma týkajúca sa cesty Márie Magdalény do Európy. V ktorej krajine sa usadila? V Británii alebo v južnom Francúzsku? Nech už kdekoľvek našla útočisko, zrejme sa dostala do kontaktu s miestnymi prírodnými kultmi a sama sa stala kultickou osobnosťou. Ak zvyšok život prežila kdesi v blízkosti Pyrenejí a v Provensálsku, je možné, že Cirkev dobrých ľudí (katari) práve od nej odvodzovalo svoje učenie, ktoré sa potom dostalo aj do Lombardie, kde, podľa niektorých (Javier Sierra: Tajná večera), ovplyvnila majstra Leonarda?
Malachiho kniha má dve časti. Prvú časť tvoria už spomínané legendy, kým druhú, nazdávam sa, že pre čitateľov možno tú atraktívnejšiu časť, tvorí samotné evanjelium, teda zbierka výrokov pripisovaných Márii Magdaléne. Odkazy na kabbalu a alchýmiu. Inšpirácia kabbalou je zjavná napríklad v tomto výroku: „Keď pozbierate všetky iskry a opravíte všetky svetelné nádoby, uzriete z neba prichádzať slávu Nového Jeruzalema, v ktorej zazriete sobášnu sieň, a v nej obraz Pomazaného.“ Alebo: „Duše si navzájom vymieňajú iskry a my navzájom nosíme jeden druhého iskry, a takto sme prepojení. Určite dajte každému, čo je jeho, a prijmite, čo je vaše, aby boli všetci úplní.“
Alchýmia: „To, čo je uvrhnuté dole, bude pozdvihnuté, a čo je pozdvihnuté, bude uvrhnuté nadol; čo je vysoko, musí sa zniesť dole na zem a zem sa musí pozdvihnúť nahor.“ A či toto silno nepripomína hermetické učenie Herma Trismegista? A hoci je málo pravdepodobné, že sa taoistické tajné učenia dostali k Márii Magdaléne, predsa sa len ťažko ubrániť spomienke na taoistické texty pri tomto výroku: „Matka je všetko a nič. Je všetko tu dole a nič v objatí Otca hore. No hore i dole je to isté a tu sa vždy mení. Ty si s ňou a ona je tebou.“
Na buddhistické vplyvy, konkrétne na Buddhovu Kázeň ohňa, by mohla odkazovať táto pasáž: „Tento svet je cintorín. Je plný mŕtvol. Pán preto zapálil svet, aby sa mohli mŕtvi prebudiť a duchovia byť pustení na slobodu. A teraz ten oheň horí a my sa oň staráme, aby horel jasne, a tancujeme v ohni, pretože aj my horíme s Jahveho Duchom. Ak hľadáte Pomazaného, hľadáte oheň, a keď celkom zhoríte, budete sa radovať v Pravom svetle.“ A pri nasledujúcom citáte sa mi vynára Buddhovo učenie o príčinách utrpenia: „Nezaoberaj sa temnotou vo svete, ale zbav sa temnoty, ktorá je v tebe. Ak ju totiž zo seba nevyženieš, spúta ťa a zničí.“ Priam zenové odporúčanie: „Ak sa stanete prázdnymi, Pán sa vám plne odovzdá; ak stratíte sami seba, získate Ducha svätého.“
Na otázku učeníkov, či majú dodržiavať celibát, Mária Magdaléna odpovedá: „Buďte, čo ste, a vovnútri buďte ako svätí anjeli.“
Pripomenutie významu bdelosti vo svete, ktorý je „cintorín“: „Ten, kto má život, môže dať život, no ten, kto je mŕtvy, nemôže pomôcť ani sám sebe. Osvojte si život, aby ste ho mohli dať.“ A ešte: „Báť sa smrti znamená báť sa života a tí, čo sa boja smrti, nie sú živí. Práve preto sa boja smrti - majú strach spoznať, kto a čo sú.“
A, samozrejme, nechýba ani vplyv antickej filozofie: „Ak nepoznáte seba, ako mienite spoznať Boha?“ O sebapoznaní vypovedá aj jeden z mojich obľúbených výrokov, v ktorom sa stretáva zenové poznanie s evanjeliami: „Daj to, čo chceš mať, a budeš to mať. Vezmi si to, po čom túžiš, a ukradnú ti to.“
A toto všetko, o čom som tu veľmi zbežne písal, tvorí len zlomok z toho, čo táto kniha, vyžadujúca si návraty a ďalšie a ďalšie interpretácie a meditácie, ponúka!
Andrej Černický
se souhlasem redakce