"Mnohí neinformovaní ludia, ovplyvnení skomolenym krestanskym ucenim sa domnievaju, ze uloha majstra nie je dolezitá, ba dokonca - skodlivá. Ich pohlad vychadza z jednostrannosti ktora ich moze priviest akurat tak k fanatizmu. Ide o nepochopenie problematiky duchovneho rozvoja. Ponukam pohlad majstra, ktorý poukazuje na rozdiel medzi majstrom a "majstrom". Jeho ziaci dosiahli velmi hodnotnych vysledkov v duchovnom snažení."
Clanok je od Kvetoslava Minarika
(Jan Pivoluska)
Europsky clovek sa domnieva, ze majster moze svoje znalosti "tajomstiev" dokázat slovami. Viera v krasne a zvodne reci je dnes dost oblubena. Posluchaci uveria kazdemu recnikovi, ktory ich dokaze strhnut tj. prehovorí tak, aby sa im to pácilo. Treba byt vsak opatrny. Tam, kde sa vela hovorí, býva mnohokrat dusevna prezdnota, zlo, nezodpovednost, a niekedy aj hrube nasilie. Vedzme, ze uvazujuci, dobry a skuseny clovek neplytvá slovami. Pokial hovorí, vyjadruje vzdy len zivotne skusenosti. Clovek zly, necitlivy, nasilny a pudovy svojimi recami rozladi, vzburi ostatnych a zasieva zlo, aj ked slubuje to, po com jeho posluchaci tuzia. Nezasvetení sa vsak domnievaju, ze maju pred sebou cloveka duchovne dokonaleho. Su vsak iste znaky, podla ktorych moze kazdy zaciatocnik poznat ci ma dotycny naozaj schopnosti k duchovnemu vedeniu. Nauka, ktoru predklada majster, je vzdy logicka a psychologicky bezvadna. Kto sa domnieva, ze majster moze ziakove mravne zavady sam odstranit, mýli sa. A majster, ktory by toto podporoval, je obycajny podvodnik.
Majster musi nabadat ziaka, aby sa postupne zbavil vsetkych presvedceni, predstav, zvykov, vrodenych sklonov. S pomocou paradoxov majster vykorenuje v ziakovi vieru, ktoru prikladal vnemom, predstavam, pocitom vseobecne uznavanym za pravé a nedovoluje mu nahradit novou vierou v paradoxne znalosti, ktore mu predkladá. Jedné aj druhé su len relativnostou. Majster nikdy "neopravuje" nazory ziakov ani ich presvedcenie. Aby svojho ziaka ucinil "ohybnym", tak mu ukladá okrem ustneho vyucovania rozne cvicenia, ktore pokladá za nutne k jeho duchovnemu vyvoju. Pravy majster musi vediet o vsetkych dusevnych dianiach, odohravajucich sa vo vnutornom stave ziaka, ale nesmie pozadovat, aby mu ich ziak vylozil. Musi z velkou presnostou zistit, co je ziakovi treba, aby mohol protiklady uviest do rovnovahy. Za tymto ucelom mu zdeluje rozne cvicenia a vedie s nim diskusie. To znamena, ze neexistuje majster, ktory by mohol meditacne cvicenia generalizovat. Pri roznych povahach ziakov, mozu jednotné cvicenia privodit poruchy v ich dusevnej rovnovahe.
Ulohou majstra je, aby dokazal ziaka previest na "druhy breh" a pritom nezasiahol do jeho prirodzeneho vyvoja. V tom je zvlastna originalita majstrov. Majster musi mat schopnosti ovladat v sebe vnutorne sily a na zaklade sympatii medzi sebou a ziakom ich musi vediet ovladat aj u svojho ziaka. Majster musi viest ziaka vsetkymi stupnami duchovneho vyvoja. Stava sa ze nahromadene vnemy z astralneho sveta ziaka uvedu do zmetku. Tu je povinnostou majstra, aby tento zmetok dokazal vyriesit v sebe a na zaklade vnutornej sympatie preniest vysledky na ziaka. Je to teda cvicenie majstra za ziaka. Duchovne pokrocily clovek to nedokaze. Majster vie strhnut ziaka do abstraktov, aby ho znovu poucoval, ze abstrakty nemaju pre zivot cenu. Majster vie, ze pozemsky zivot musi byt prežívaný v najnormalnejsom dusevnom stave a ak sa ziak rozhodol zit duchovny zivot, dovoli mu "prilievat" duchovny zivot do pozemskeho, cim mu umoznuje postupovat na ceste. Podla nazoru majstra sa nemoze pokladat za zasvetenie to, ak sa podari ziakovi preniest vedomie do jedneho z dvoch existujucich extremov, totiz do zivota v hmote alebo v duchu. Takeho ziaka poklada majster za nedokonaleho, pretoze nedokazal, aby sa spritomnily oba protiklady v jednom stave, v ktorom ich má ziak ovladnut. Z toho je vydiet, ze povinnost majstrov je velká, pretoze musi ziakovi pomahat, aby sa mu podarilo vyrovnavat zivot hmoty a ducha. Musi mu pomoct spojit tieto dva zivoty v jeden. To je vlastne dokonalost, ktora bola tymto dosiahnuta. V Europe je mnoho "majstrov", ktorí maju ziakov, ale v skutocnosti nedokazu poradit ani sebe. Predstieraju svoju rafinovanost a dokonale vedenie. Opieraju sa o vyroky duchovnych autorít, biblie atd. Obratne vedia predstierat pokoru a nesebeckost, a aby este viacej vynikly, kritizovali tych, ktorí boli napr. skutocnymi majstrami. Nauky duchovnych autorít oznacovali za nevhodne pre nase pomery, kym ich vlastné ziarili ludom, ako najsvetejsie svetlo a - popularita a zarobok bol zaruceny. Takych "majstrov" je v Europe viac. Duchovne nauky sa znehodnocuju, prisposobuju sa povaham, ktore nie su vhodne pre mystiku, alebo sa prekrucuju. Skusenosti malé, alebo ziadne. Ale velka pycha a sebavedomie. A ludia ktory naozaj tuzia po prekonani svetskeho a zivocisneho zivota, musia byt vacsinou sklamaní, pretoze z 90% narazaju na takychto prizivnikov duchovna. Kazdy majster musi mat schopnosti a vedomosti, ktore bezny clovek nema. Nesmie vsak svojimi vedomostami pustosit ziakove nazory a nesmie posobit proti jeho rozumu. Dalej nie je dovolene, aby majster niekomu svojvolne ublizoval hlavne pre osobny prospech, zabijal zvierata, opijal sa, alebo podliehal vasniam.
"Majster", ktory kazdou recou seba vyvysuje a ktory, ci uz opatrne, predsa len vzdialene hovorí o svojich zvlastnych dusevnych schopnostiach a silach a pritom nedokazal skutkami, ze ich ma, je podvodnik. Rozpory v jeho chovaní sa najdu lahko. Musime jeho reci prijmat kriticky a nie ho hned zboznovat. Praveho majstra bude ziak sotva zboznovat. Pretoze ho majster prinuti k premyslaniu a zamestna ho tak, ze mu na jeho zboznovanie tazko ostane cas.
Poznámka redakce:
Zaslaný článek neprošel redakční úpravou, doplněny byly pouze chybějící mezery za interpunkcí.