Postup na duchovnej ceste musí byť metodický. Ak tomu tak nie je, dochádza potom k roznym ťažkostiam a komplikáciám, pretože je človek neustále a opetovne jednak pudený ku chceniu a jednak sa u neho dostavujú nekontrolovatelné reakcie.  To ho činí citove slabým a neodolným voči svetu, s ktorým sa musí vysporiadať de fakto, ako prvým.

K. Minařík raz spomenul niečo stručne o joge:

Celkový vývoj by sa dal zhrnúť do dvoch častí a troch fáz.

V prvej fázi sa jedná o pozorovanie tela, pocitov a duševnych stavov. Pozorovanie tela slúži k zamedzeniu tekavosti mysli, ale jeho účelom nemá byť rýchla likvidácia vzťahov k svetu, čo sa deje pozorovaním jeho pominuteľnosti.

Jedná sa skôr o uvedomovanie si tela, čo sa stane oporou pre roztrieštenú myseľ, ktorá sa pre nedostatok počtu predmetov, ukľudní.

Pozorovanie pocitov a duševných stavov má viesť k poznaniu seba. Lebo len stav pocitov a duševných stavov ukazuje, aký je človek v mravnom ohľade.

Keď človek dobre pozoruje svoje pocity a duševné stavy, prichádza do uvahy druhá fáza vnútorného pokroku. V tejto fázi majú byť eliminované nespásne pocity, myšlienky a duševné stavy a rozvinuté myšlienky, pocity a duševné stavy spásne.

Za nespásne myšlienky sa považujú myšlienky svetské, ktoré sa zaoberajú prechodnými dejmi v okolí a spoločnosti. Za nespásne pocity sa považujú nevľúdne pocity voči čomukoľvek. Za nespásne duševné stavy sa považuje predovšetkým duševná malátnosť, ktorá je príčinou neodolnosti voči pôsobeniu vonkajších vecí na človeka. Rovnako tak je nespásnou mrzutosť a všetky špatné stavy nálad.

Za spásne myšlienky sú považované tie, ktoré vznikajú úvahami o pominuteľnosti všetkého a tiež myšlienky o božských veciach a nadsvetských kvalitách (tie potom vlastne určujú náplň nášho vedomia). Spásnymi pocitmi sú pozitívne pocity voci všetkému živému, z ktorých vychádza prianie, aby boli všetky bytosti šťastné. Za spásne sa považujú duševné stavy, ktoré sú závislé na bdelosti a pozornosti k tomu, čo sa ako stavy mysli, citu a nálad chce zmocniť človeka (jeho vnútorného stavu) - má byť rozvíjaná radostivosť a optimizmus.

Treťou fázou a druhou častou je cvičenie, ktorého sa smie človek chopiť až po absolvovaní predchádzajúcich dvoch fáz pracovného postupu.

Zruba sa užíva fyzickejšieho cvičenia, alebo duchovnejšieho.

Prvé za zakladá na pozorovaní dychu, ktorý má byť ovládaný, aby bol rytmický. Človek má cítit, že tento dych prúdi do celého tela.

Druhé sa zakladá na súčastnom pozorovaní objektu a subjektu. Objektom je telo a veci v okolí. Subjektom je imaginačný bod, symbolizujuci kvalitatívne prázdno. Tento bod má byť umiestnený v tele.

Prvé cvičenie má bytosť osviežiť nadzmyslovými kvalitami a druhé má rozšíriť kapacitu vnemov. Preto si tieto cvičenia nemá človek určovať sám. Okrem týchto cvičení sa može použiť sústredenie na myslený bod v tele zo slabým nádychom vzťahu mysli k telu za účelom tzv.ponorenia. Alebo sa má cvičiť uvedomovanie si povrchu tela. Iné cvičenia sú už špeciálne a používajú sa príležitostne. Ale všetky tieto cvičenia má udeľovať učiteľ, znalý individuálnych potrieb.

Predpokladá sa, že po uskutočnení dvoch prvých fáz vývoja uvedie človeka do styku zo schopným radcom pre určenie prác v tretej fázi vývoja.

Pozn. redakce: Článek neprošel redakční úpravou, za chybějící mezery po interpunkci a pod. se omlouváme, ale není v našich silách každý článek upravovat. Prosíme autory, aby tuto korekturu dělali sami a pečlivě. I to je ukázka úrovně, ze které píšeme...