The Life of Shabkar
The autobiography of a Tibetam Yogi,
Peklad z tibetštiny: Matthieu Ricard
Jedného dňa mi učený a zavŕšený gelong Dordže Lopön obetoval všetok svoj majetok vrátane jeho mníšskeho rúcha s týmito slovami:
Práve ako keď Muni, Bhagavat1,
Prišiel na tento svet,
Tak aj Ty, vzácne útočisko a ochranca,
Si prišiel prospievať bytostiam tohto skazeného veku.
Ja, Tvoj pokorný služobník, mám to veľké šťastie, že som Ťa stretol tu,
Keď pre blaho bytostí roztáčaš
Koleso dharmy o relatívnej a absolútnej pravde:
Zákone príčiny a následku a o najhlbšom význame prázdnoty.
Ak nebudem žiadať najhlbšie inštrukcie v tento šťastný čas,
Od ktorého lámu by som ich žiadal neskôr?
Kvôli tomu, ja, Dordže Lopön,
Skladám ruky na srdci,
A predkladám Ti tieto slová s najväčšou úctou:
Počul som hovoriť, že dve pravdy2,
Sú srdcom náuk,
Súcitného Šakjamuniho.
Kvôli tomu prosím, aby si mi dal náuku,
Ktorá pár slovami obsiahne celý význam,
A vysvetlil, ako kontemplovať náhľad dvoch právd.
Ó ochranca, modlím sa, aby som počas mojich životov,
Bol vyživovaný nektárom Tvojich slov,
A úplne si osvojac význam dvoch právd,
Nech môžem prospievať sebe aj druhým.
Ako odpoveď na jeho obetu som povedal:
Ty, skrytý bódhisattva obdarený čistou disciplínou a samájami3,
Ktorý na osamelých miestach usilovne praktikuješ hlboké praxe,
Dve bódhičitty4 sa teraz zrodili v tvojom bytí.
Už si uskutočnil význam dvoch právd,
Keď teraz usilovne zdokonalíš dve akumulácie5,
Je isté, že konečným dosiahnutím dvoch kájí6,
Uskutočníš dvojaký úžitok, svoj vlastný aj ten pre druhých.
Je iba malá potreba, aby som ti toto všetko vravel,
Avšak, jednoducho ako pripomienka pre teba,
A ako zdroj pomoci pre druhých,
Dám pár vysvetlení – dobre počúvaj.
Čo sa týka náhľadu absolútnej pravdy,
S pomocou tvojej inteligencie a písiem,
By si mal opakovane a pozorne skúmať rozličnými spôsobmi,
Vonkajšie objekty vnímané mysľou,
A vnútornú myseľ, ktorá ich vníma.
Sú tieto prázdne, alebo nie sú prázdne?
Keď ich zblízka skúmaš,
Nie je tu nič, čo by sa dalo nájsť –
Viď prirodzenosť všetkých javov ako prázdnu.
Dobre skúmajúc rovnakým spôsobom, obráť svoju pozornosť,
K intelektu, ktorý analyzoval objekty:
Má tento nejakú skutočnú existenciu, alebo nie?
Keď sa subjekt, ktorý skúma,
A aj objekt, ktorý je skúmaný,
Úplne rozplynuli v prázdnote,
Hľadenie na prirodzenosť tejto úplnej prázdnoty,
Bez rozptýlení sa nazýva „náhľad“.
Keď takto hľadíš na prázdnu prirodzenosť mysle,
Hoci tu nie je žiadny skúmaný objekt,
A nie je tu subjekt, ktorý by skúmal,
Nepleť si túto prázdnu prirodzenosť,
S nejakým tupým stavom mysle,
Ktorý nemá vôbec žiadne kvality.
Keď praktikuješ zotrvávajúc v rovnosti,
V stave, ktorý je podobný oblohe –
Jasný navonok,
Jasný vnútri,
Jasný a prázdny –priehľadný-
Hoci tu nie je žiadny objekt meditácie,
Hoci tu nie je žiadny subjekt, ktorý by meditoval,
Bez rozrušenia a otupenia,
Pevne udržuj bdelú prítomnosť.
Keď zachovávaš prirodzený stav mysle,
Ktorý je čírou, nezastretou prázdnotou,
Bez obmedzujúcich konceptov ako:
Existencia a neexistencia,
Večnosť a ničota,
Odchádzanie a prichádzanie,
Rovnakosť a rozdielnosť,
Hoc tu nie je objekt analýz,
A žiadny analyzujúci subjekt,
Nejednaj, ako nejaké decko bez myšlienok,
Keď sa oddávaš nedomysleným činom.
Ak všesplňujúci drahokam náhľadu,
Je opäť a opäť leštený meditáciou,
A postavený na vrchol víťazného práporca jednania,
Udelí ti plod, po ktorom túžiš, dharmakáju7.
Čo sa týka náhľadu v termínoch relatívnej pravdy,
S pomocou tvojej inteligencie a písiem,
By si mal opakovane a pozorne skúmať mnohými spôsobmi,
Ako sa všetky javy samsáry a nirvány,
Objavujú voľne, ako odrazy v zrkadle,
Vďaka hre rozličných kombinácií príčin a podmienok.
Objavujúc sa v takýchto podmienkach,
Javy nemajú ani malinký kúsok pravej existencie,
Podobné dúhe na oblohe,
Sú zjavné a zároveň prázdne,
Prázdne, avšak zjavné.
Jednoducho maj na zreteli mnohosť prázdnych javov,
Bez toho, aby si ich ponímal ako pevné, nezávislé, skutočne existujúce.
Pozeraj, ako príčiny a podmienky ušľachtilosti,
Vedú k šťastnému dozretiu,
Viď, ako príčiny a podmienky neušľachtilosti,
Vedú k dozretiu utrpenia.
Pestuj lásku a súcit,
Voči tým, ktorý toto nerozpoznávajú.
Ako kúzelník, meniaci jednu vec na inú,
Musíš vymeniť neušľachtilosť za cnosti,
A v prospech všetkých bytostí,
Spustiť veľkú vlnu aktivity bódhisattvov.
Ak toto dokonale zavŕšiš,
Plod rúpakáji dozrie.
Po vypočutí týchto slov, všetci, ktorí tam boli zhromaždený, rozvinuli silné presvedčenie o relatívnej pravde – zákone príčiny a následku – a absolútnej pravde – najhlbšej prázdnote. Nasledujúc to, mnohý napodobili dokonalé životy bódhisattvov, harmonicky zjednocujúc náhľad a jednanie, a nerobili chybu miešania najvyššieho náhľadu s nevhodným správaním.
Poznámky:
- Buddha Šakjamuni
- Dve pravdy sú: pravda relatívna, ktorá sa vzťahuje k samsárickej úrovni existencie a pravda absolútna, ktorou je pravda prázdnoty, či neprítomnosti akejkoľvek nezávislej existencie.
- Disciplínou sa myslia sľuby, ktoré sa prijímajú pri prijatí útočiska v Buddhovi, Dharme a Sanghe a samáje sú záväzky, ktoré praktikujúci prijíma pri tantrickej iniciácii.
- Dve bódhičitty sú: bódhičitta zámeru a bódhičitta činu, pričom samotný termín bódhičitta sa môže preložiť, ako altruistická myseľ. Bódhičitta zámeru pozostáva z praxí rozvíjania milujúcej láskavosti, súcitu, atď. voči všetkým bytostiam, vžívanie sa do pozície a situácie druhých, vysielaním vlastného šťastia a úspechu a preberaním ich utrpenia a nezdaru na seba, atď. Bódhičitta činu, či uplatnenia spočíva v aktívnom zapojení týchto zámerov v skutočnom živote, na základe praxi tzv. šiestich paramít (či transcendentných cností), ktorými sú: paramita dávania, morálnej disciplíny, trpezlivosti, úsilia, meditácie a múdrosti. Tieto tvoria základ praxe mahajánového buddhizmu.
- Dve akumulácie sú: akumulácia zásluh, ktorá sa uskutočňuje praxou prvých piatich paramít, a akumulácia múdrosti, ktorá sa uskutočňuje poslednou (pradžňa paramita) a spočíva v priamom nazeraní a zažívaní absolútnej pravdy.
- Kája – lit. telo, dimenzia. Dve káje sú: dharmakája – , telo/dimenzia pravdy, čo je realizácia absolútnej pravdy a výsledok akumulácie múdrosti; a rúpakája - telo/dimenzia tvaru, výsledok akumulácie zásluh v praxi sútier.
- Štyri aspekty duchovnej cesty: náhľad, meditácia, jednanie, plod.