Svetonázor ktoréhokoľvek človeka nie je výsledkom náhodného získavania znalostí, alebo determinácie okolia. Závisí od druhu umu – intelektu ktorý človek používa.

Existuje viacero druhov myslenia, ktoré nie sú závislé od objemu poznatkov a od hromadenia znalostí.  

Vonkajší svet je zrkadlovým obrazom sveta vnútorného. Vonku vidíme, počujeme, ... seba samého. Inak povedané, našimi zmyslovými analyzátormi sme schopný prijať z vonkajšieho sveta  len to, čo sa už potenciálne nachádza v nás. To akým sa nám javí vonkajšie prostredie,  v plnej miere závisí od nášho nastavenia.  Podľa toho akým umom vládneme, dokážeme objavovať zákony, pravidlá, vnímať procesy, objekty a rozvíjať vonkajšie prostriedky - techniku, počítače, umenie, vedu... Súčasná civilizácia vychádza z bázy podvojného umu, a preto  produkuje dvojpolárne technické prostriedky. Sú výsledkom myslenia „dvojpolárneho“ typu, ktoré nie je schopné objaviť a vytvoriť nič iné mimo svojho diapazónu lineárnej podvojnosti. Um podvojného charakteru dokáže operovať len v dvoch kategóriách.

Prejavom takejto podvojnosti sú napr. pojmy: nebo – peklo, dobro - zlo, múdrosť – hlúposť, subjekt – objekt, svet – antisvet, sever – juh, východ- západ, elektrón – pozitrón, plus - mínus...

Naša myseľ dokáže informácie  polarizovať len na dve strany. Človek na západe sa nedokáže s niečím stotožniť a zároveň to odmietnuť, vidieť tú istú vec z rôznych uhlov pohľadu. Protikladné možnosti nepovažuje za rovnocenné, cení si víťazstvo a odmieta porážku, snaží sa dosiahnuť výhodné podmienky  a vyhnúť sa nevýhodným. Takáto dvojpolárnosť zakódovaná  v ume a v priebehu života posilňovaná zbieraním skúseností, inštinktívne, podvedome potvrdzuje, silnie, rastie. / v súčasnosti do nebývalých rozmerov/.

Delenie na plus a mínus prebieha reflexívne. Človek sa učí všetko kúskovať, selektovať spôsobom myslenia, na dve strany. Buď niečo prijme alebo neprijme. Rozlišuje pekné a nepekné, príjemné a nepríjemné, pozitívne a negatívne, buď sa stotožní s niečím, alebo to odmietne, buď je za alebo proti. Existuje neutrálny stred, čo však nie je novou možnosťou. Separácia informácií prebieha intuitívne, podvedome. Toto pravidlo pracuje neviditeľne, ale ak skúsite sledovať reakcie niekoho dospelého, alebo i svoje, zistíte že bez oddychu ako perfektne naprogramovaný počítač. Ku kategórii prijateľné patria: úspech, dobro, bohatstvo, priazeň, zdravie, priatelia Ku kategórii neželateľné, neprijateľné, patria pojmy ako: choroby, nepriatelia, neúspech, nešťastie, degradácia...

Ako sme spomínali , um všetko podvedome, automaticky filtruje a selektuje na dve strany. Sú to vždy vlastnosti ktoré sa priraďujú k danej informácii. Takto sa vytvára dvojpolárna matrica.

Základy tejto matrice sa dajú jednoducho znázorniť v  symbolickej podobe formou štyroch pravidiel, postulátov.

 
Postupne ich budeme bližšie skúmať. Takto napríklad vznikajú tvrdenia:

 
Existujú krátke a dlhé, viacnásobné frázy v danom spôsobe konštruovania.

Napríklad. Chválenie tých ktorí podporujú rozvoj ničenia ľudských hodnôt je nedôstojné.    + + + – +  = –

Nech by bolo konštruovanie umu podvojného charakteru – západu, akékoľvek zložité, rôznorodé a používalo súčasnú vedeckú terminológiu, pôjde vždy iba o proces podvojný a bude obsahovať len podvojné vzťahy. Nedajú sa v nich nájsť troj, štvor alebo viac polárne väzby, vzťahy. Takýto um dokáže produkovať len výsledky dvojpolárneho charakteru. Často sa spájanie podvojných prostriedkov do systému, /alebo symbolov v logike, filozofii alebo v matematike,/ považuje za nepodvojnosť. Sumarizácia podvojnosti však nie je ešte mnohopolárnosťou.

Takýto um duálneho charakteru vládne na Zemi v súčasnosti. Nebol však vždy dominujúcim spôsobom myslenia.

Spôsob myslenia a vytvárania vzťahov  na stranu kontaktnosti, na Východe nazvali JANGOM, alebo fázou TAO. Opačnú polarizáciu na stranu nekontaktnosti s vonkajším prostredím nazvali JIN alebo CHUM. Procesy ktorá sa aktivujú v organizme nazvali jangové a jinové. Aká je fáza také sú procesy a taký je aj spôsob myslenia. To ako myslíme je toumatricou, ktorou prechádzajú všetky informácie, a separujú sa. Čo je mimo tejto matrice, to nie sme schopný prijať, takú informáciu odmietame, tomu priraďujeme znamienka nesúhlasu.

Myslenie stavia hranice – filtruje. Ako môžeme prijať niečo nové, keď náš intelekt nie je schopný sám zmeniť svoje hranice, prijať nové pravidlá? Je uzavretým systémom. Jedinou možnosťou je vytvorenie druhého intelektu, s inou matricou, inými pravidlami, zmenou myslenia a spôsobu vytvárania vzťahov. Ten nový intelekt na stranu kontaktnosti môže vzniknúť zúžením dvojpolárneho spôsobu myslenia na jednopolárny. Tým sa odstráni podvojnoť. Tým sa ruší delenie na silu a slabosť, víťazstvo a porážku, úspech a neúspech,  slávu a potupu,... Iným spôsobom ako prekonať diktatúru podvojnosti myslenia, je rozvinúť ho a doplniť  o nový pól.

Myslenie má svoju zotrvačnosť, nechce sa ľahko vzdať svojej nadvlády. Do procesu formovania nového intelektu na stranu kontaktnosti, je potrebné zapojiť orgány ktoré prijímajú informácie iným spôsobom. Máme orgány priameho prijímania informácií a ich nepriameho, sprostredkovaného prijímania. Tými prvými sú zmyslové analyzátory, naše orgány zraku, čuchu, sluchu, chuti a hmatu. Orgánom ktorý informácie prijíma nepriamo je intelekt. Zmyslové orgány prijímajú informácie bez straty času, v momente. Keď obrátime zrak z jedného predmetu na iný, obrazy sa vystriedajú okamžite. Zvuky vnímame ako prichádzajú, ako plynie reč nášho partnera, ako znie hudba, ako sa menia keď prepíname kanály na TV. To isté sa týka analyzátorov chuti, hmatu a čuchu. Chute, vône a dotyky prijímame tak ako prichádzajú, nové nahrádzajú staré. Informácie samé o sebe prichádzajúce cez tieto kanály sú neutrálne. To že vidíme Slnko, počujeme určité hlasy, jeme nejaké jedlo, je indiferentné. Reflexívne k nim priradíme určité vzťahy, kvalitu, dostávajú zafarbenie. Informácie získavajú emočné zafarbenie, cítime či sú príjemné alebo nepríjemné, bez toho aby sme museli o nich premýšľať . Niečo sa nám páči alebo nepáči, či je to obraz, hudba, chuť. Cudzí človek je nám sympatický alebo nesympatický na prvý pohľad, dôverujeme mu alebo nie bez potreby premýšľania.

Náš intelekt je orgánom nepriameho prijímania. Dokáže informáciu priviazať, pripútať, vznikajú pamäťové stopy. Takto si dokážeme vyvolávať zvuky ktoré už nepočujeme, obrazy ktoré v skutočnosti nevidíme, spomínať si, opakovať a premýšľať o minulých zážitkoch.

Je rozdiel vyvolávať zážitky ktoré stimulujú naše zmyslové analyzátory, napríklad hmat, a premýšľať v symboloch, abstraktne pracovať intelektom, bez odozvy v cítení. V jóge sa  na vyvolávaní pocitov pri ktorých sa zapájajú abstrakcie, ale pocity sa realizujú, zhmotňujú zakladá Krija a Čárja  .       

Na Oriente sa rozvíjali orgány bezprostredného poznávania. Zdôrazňovali nepripútanie sa k minulému, prešlému, starému. Obrat späť  je cestou k zapínaniu procesov starnutia. Rozvíjaniu samotného intelektu nepripisovali veľký význam. Cenili si predovšetkým schopnosti, cit, a nie vedomosti. V západnej civilizácii sa cení orgán sprostredkovaného prijímania a poznávania – lineárny, podvojný intelekt. Poznávanie priamym spôsobom sa necení. Chváli sa múdrosť, schopnosť uvažovať, premýšľať, mať bystrý úsudok, racionálne jednať. Orgán formovania a nepriameho poznávania, sa na západe rozvinul do takej miery, že sa stal akýmsi mozoľom, ktorému slúžime, ktorý nám diktuje.

Náš intelekt je teda nástrojom ktorý môžeme využiť pre alebo proti sebe. Človek ho inštinktívne využíva proti sebe, proti životnosti a progresu, nakoľko si necháva ním diktovať Východiskom z tejto situácie je druhá spomínaná možnosť, rozšírenie, doplnenie hraníc, rozvinutie sa .