Ty Efézčan, ó Ty Filozof plačúci,
I Ty ó Svet Jeho neustále sa meniaci,
Ty Samotár & Mysliteľ sám Pretemný,
I Ty ó Svet čo nebol ´ni nemal byť s Ním jemný,
Tebe Predsokrat, Tebe tieto verše sú
Z plamu srdca venované, ó Ankh-af-na-khonsu
Čias Antických, Nonkonformista - Ty Svätec,
Ty Zrnko Zlata medzi tisícmi zhnitých zŕn vriec!
Ty pred Kým sa vyzliekli všetky Záhady,
Tys´ zjavil že i Jednotu majú Protiklady:
Že deň i noc, zima a leto, stred aj roh,
Vojna i mier, hlad aj hojno; to vše je Boh -
Aký Boh, pýtam sa miléniá neskôr Ja?
Taký Boh ktorý všetkým sťa sama Nuit prechádza,
Boh-Svet či Boh-Lilith ktorús´ Ty miloval,
A ku ktorej Nazaretčan stisk Lásky zakázal.
Ty ktorýs´ objavil Nesmrteľný Plameň
A nazval Ho Všadeprítomný Prazákladný Oheň,
Plam čo k ľuďom prišiel v rúchu Prometea
A ešte nespoznal si v ňom Svetlo Lucifera,
Ty ktorý vieš že Plam ten v srdci Človeka
Každého je sťa Základná Poučka Odveká
Že sám Lucifer-Hybateľ-Makrokozmos
Vo všetkých hrudiach je sťa Hadit-Logos-Mikrokozmos,
Tebe vravím: „I keď spisy Tvoje zničí
Čas spolu s biednym protivníkom v závisti kŕči,
Tvoj Duch sťa idea nado mnou sa uchová,
A Tvoja Idea Vzoru všetky sny prechová.
Charakter Tvoj bol pre Teba i Osudom,
Ktorý vie že Múdrosť nesplodená je Rozumom,
Kto vie že Bôľ prejde & Pýcha je Naveky
Tak sťa Nik Nevstúpi Dvakrát Do Tej Istej Rieky.“
(10.august 2009)