Ak niekoho nenávidíte, nenávidíte v ňom niečo, čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám neprekáža.
(Hermann Hesse)

Na rozdiel od hnevu je nenávisť emocionálnym dôsledkom vážneho konfliktu, frustrácie či deprivácie, teda straty a ako viac-menej trvalá psychická zameranosť má  vplyv na interpersonálne správanie danej osoby. Nenávisť je príčinou negatívneho naladenia na  svet, ľudí, život.  Nahlodáva dušu čoho dôsledkom človek  vidí všetko okolo seba ako šedé, čierne, neradostné, ťažké, zložité a trpí. .

 
Nenávidieť znamená nevedome si priať smrť.

Ak sa pozrieme na slovo nenávisť, potom nenávidieť znamená nechcieť vidieť, znamená túžiť po odstránení zo života to, čo vidieť nechceme. Teda nenávidieť znamená želať si nevidieť toho, koho nenávidíme, čiže želáme si, aby viac neexistoval,  bol v živote neprítomný, nežil. Odstrániť znamená túžbu zničiť, zabiť. Na energetickej úrovni sa nenávisť rovná vražde. Sv. Ján v prvej epištole píše: "Kto nenávidí svojho brata, je vrah."  Nenávisť je preto vysoko toxická emócia, ako taká má veľmi negatívne dôsledky na zdravie. Nenávisť je do krajnosti vystupňovaný hnev a agresivita. Treba si uvedomiť, aké dôsledky má pre zdravie človeka živenie nenávisti vo  svojej duši. Uvedomiť si, koľko utrpenia a bolesti nám priniesla ako ľudstvu i prírode, v ktorej žijeme.  Potom uvidíme dôsledky nášho vlastného utrpenia, ochorení a bolesti. 

Má nenávisť pozitívny zmysel?

Etikoterapia hľadá  pozitívny zmysel vo všetkom. Vychádza z predpokladu, že energia, ktorou sme, je Láska. Naším Bohom je láska, ktorou sme. Jej prejavom je úcta, súcit. V tomto zmysle,  ak nenávidíte, je vašim  želaním zničiť to, čo je zlé, aby na jeho miesto prišlo niečo iné, čo by zodpovedalo vašim požiadavkám, vašim predstavám o lepšom svete. Pozitívnym zmyslom nenávisti je túžba po lepšom, spravodlivom svete. Nenávidíme toho, kto nám berie slobodu, kto sa na nás priživuje, využíva a zneužíva nás.  Vidíme, že nechceme vidieť toho, kto nám ubližuje, ponižuje nás, znižuje nám sebaúctu. Bráni nám byť šťastnými, slobodnými bytosťami. Neporozumenie je v tom, že nenávisť, agresivita, násilie nikdy nepovedú k láskyplným vzťahom, teda k lepšiemu svetu. Ak niekoho nenávidíte za jeho podlosť, chcete ho zničiť, aby zavládla spravodlivosť. Ak vám niekto ublížil, začnete ho nenávidieť, aby ste sa ochránili, aby ste sa od jeho zloby oddelili.  Ak nenávidíte blízkeho človeka, vnímate to, akoby vás  veľmi ponížil, ukrivdil vám, dotkol sa vás. Vtedy vo vás rastie nenávisť. Nenávidíte inú osobu, ale v skutočnosti rastie nenávisť vo vás, trhá vašu dušu na kusy, spôsobuje  bolesť a na  fyzickej úrovni ťažké ochorenia. Hnevom, nenávisťou, ktorú síce smerujete mimo seba, v tej chvíli ubližujete sebe.

Ak  sa naučíme nestranne pozorovať, čo sa v nás deje pri nenávisti, zistíme, že  v dôsledku  vlastnej nenávisti rozpoznáme svoje vnútorné emočné zranenia, rozpoznáme v neúctivom správaní k nám náš vlastný vysoký potenciál pre zvýšenie sebaúcty, potom dostaneme možnosť vyliečiť samých seba z nenávisti. Vyliečime sa tým, že zvýšime svoju sebaúctu.  V dôsledku  jej zvyšovania sa automaticky bude zvyšovať aj úcta  k ostatnému svetu, ktorého sme súčasťou. Pokiaľ však uviazneme v osídlach pýchy, teda v predstave, že sme oddelení od zvyšku sveta a dôsledku zvyšovania sebaúcty  porovnávaním  zistíme, že sme lepší ako ten, s kým sa porovnávame, porastie v nás namiesto lásky a porozumenia, pohŕdanie a pýcha.

Kde sú korene nenávisti?

Príčina nenávisti je v našej nevedomosti, že sme navzájom prepojení, že vytvárame jeden energeticky navzájom prepojený celok.  Oddeľujeme sa od Boha, ktorý je tým celkom, ktorého sme súčasťou. Nenávisťou sa  energeticky oddeľujeme, trháme od tej časti energetického alebo kvantového poľa, ktorú nenávidíme. V dôsledku tohto oddelenia nám klesá náš vlastný energetický potenciál, neustále sa zmenšuje.  To je dôvod toho, že sa cítime stále viac unavení, doslova vyčerpaní, teda bez energie. 
 
Ak chcete zmeniť ľudí, ktorých nenávidíte, zmeňte sa sami. Potom budete so všetkým spokojní, závisí to predsa iba od vás. Potom porozumiete tomu, že svet je harmonický a spravodlivý. Ak sa vám taký nejaví, môže to znamenať, že niečo nie je harmonické vo vás. Každý človek si sám vytvára svoj svet. Nie je ľahké vzdať sa starých presvedčení a princípov. Ak chcete zmeniť okolitý svet a iných ľudí, môžete ich presviedčať alebo použiť násilie. Ak ako prostriedok na dosiahnutie želanej zmeny použijete násilie, v konečnom dôsledku vás to dovedie k nešťastiu. Ak na seba napriek všetkému vezmete zodpovednosť za použitie násilia, a to i verbálneho, pamätajte na dôsledky. Vaša nenávisť privolá do vášho života odvetné násilie.  Niekedy používajú ľudia  slovo nenávidím,  aby ním vyjadrili odmietnutie. Nenávidia niektoré veci, javy, dokonca jedlá. Nenávisť v nich tým ale rastie. Existuje aj iná možnosť. Keďže vonkajší svet je môj svet a ja si ho sám vytváram, môžem zmenou svojho postoja, názoru, myšlienok  zmeniť aj svoje okolie. 

Nenávisť môže mať rôzne prejavy. Jedným z jej možných prejavov býva strach z tých, ktorí majú iný pôvod, náboženstvo, kultúru, národnosť, orientáciu, pohlavie, politické presvedčenie. Príčinou strachu je pocit ohrozenia alebo  obava zo straty vlastných hodnôt, identity. Obava z nutnosti prispôsobiť sa, obmedziť sa. Veľmi často bez reálneho základu. Je to skôr naša predstava o ohrození než skutočná hrozba.

Nenávisť si často odovzdávame ako dedičstvo po predkoch z pokolenia na pokolenie.  V niektorých rodinách je tradične pestovaná nenávisť k príslušníkom inej konfesie, alebo k príslušníkom iných národov alebo rasy, alebo rodová nenávisť k členom iných rodín.  Častá je i nenávisť vo vnútri rodín, krivdy z minulosti pri dedení majetku, odcudzenie príbuzných   a dlhodobo živená nenávisť v dôsledku krivdy alebo pocit z nespravodlivosti. Veľmi častým javom je, že  doslova nenávidí brat brata pre krivdy,  zvady, ktoré sa stali predchádzajúcim pokoleniam.

Príčinou nenávisti môže byť aj  bôľ, hnev, zlosť. Z veľkej lásky môže byť veľká nenávisť, ak  nedošlo k naplneniu očakávaní, ak došlo k odmietnutiu. Obrovskú nenávisť dokáže spustiť ohrdnutosť. Príčinou je ranená sebaúcta. Človek sa cíti ničotne, cíti sa byť horší ako ten, komu vytúžený partner alebo partnerka dali prednosť. Porovnáva sa s človekom, ktorý dostal prednosť pred ním, nerozumie  príčinám, hľadá ich vo svojej nedokonalosti. To spustí  proces zníženia sebaúcty. 

Stav zníženej sebaúcty človeka núti hľadať cestu z tohto nepríjemného pocitu, preto  obráti svoj hnev, nenávisť proti objektu, ktorý za príčinu tohto nepríjemného pocitu považuje. Príčina je však v ňom samom. Je ním  veľký potenciál zvýšiť schopnosť rešpektovať právo každej bytosti na jej  vlastnú cestu, jej vlastný, jedinečný spôsob a formu existencie.

Stojí za úvahu, aké pocity si v sebe ako záťaž nesieme a či nás podporujú a v čom?

Dôsledkom nenávisti je vždy bolesť a utrpenie. V jej dôsledku  človek zatvrdne, izoluje sa,  je ustráchaný, pociťuje úzkosť, nevidí možnosti, stráca slobodu v nachádzaní východísk, ciest v živote. Často je  veľmi agresívny a schopný násilia, nepriateľstva a krutosti. Nenávisť môže človeku dávať aj veľmi falošný pocit moci. Príčinou nenávisti býva do extrému  nafúknutá pýcha. Pocit vlastníctva, nadradenosti, jedinej skutočnej pravdy.

Nenávisť človeka oslabuje, obmedzuje, vytvára strnulosť, stagnáciu. Srdce človeka sa v dôsledku nenávisti uzatvára, srdcová čakra sa zablokuje a duša človeka stráca  schopnosť naplno sa vyjadrovať a prežívať lásku, odpustenie, láskavosť a súcit.

Dlhodobo nenávisťou naplnený človek prepadne zatrpknutosti, cíti beznádej a bezmocnosť. Stráca životnú silu a jeho telo ochorie. Ochorenia srdca, respiračné ťažkosti, pálenie  záhy, vysoký krvný tlak, tvorba bradavíc, problémy s pľúcami, pečeňou, žlčníkom, pankreasom bývajú podľa viacerých autorov či už etikoterapeutov, alebo  psychosomatických liečiteľov spojené s pocitom nenávisti.

Túžime po spravodlivosti, ale vidíme  iba jej časť. Často nemáme schopnosť vidieť a porozumieť všetkým súvislostiam. Mnohé nám zostávajú ukryté. Náš pocit nenávisti  teda často môže spustiť nedostatok  nadhľadu, nedostatok  porozumenia, pochopenia všetkých príčin a súvislostí.  Nenávisť by nás mala upozorniť práve na tento nedostatočný nadhľad.

Ako získať nadhľad, odstup?

Liečiť pocity, myšlienky a emócie, ktoré nám poškodzujú zdravie, si môžeme sami. Je potrebné rozvinúť našu zmyslovú inteligenciu. Počúvať a vnímať, čo nám hovorí naše telo. Pohrúžením do seba, sa na svoje telo a informácie v ňom sa môžeme naladiť. Ak máte jasný zámer naučiť sa počúvať vaše telo, vaša vnútorná samoliečivá inteligencia vás privedie postupne k zvýšeniu schopnosti rozumieť jej reči. Každý z nás má špecifický spôsob vnútornej komunikácie s ňou.

Ak pociťujete nenávisť, priložte si dlane na tú časť tela, kde ju cítite najintenzívnejšie. Niekoľkokrát sa do tejto časti vášho tela nadýchnite, emócie sa tým dostanú na povrch. Požiadajte potom svoj autoimunitný systém, svoju  vnútornú liečivú inteligenciu, aby spustila proces uvoľnenia škodlivého zovretia nenávisti prostredníctvom oranžovo-červeného svetla, ktoré do  toho miesta dýchaním posielajte. Pretransformujte všetok hnev, strach, bolesť, zlosť vo svojom tele na jasnosť, múdrosť súcit a lásku. Vašu izolovanosť na starostlivosť a zlomyseľnosť na láskavosť. Prepólujte na vyššie vibrácie lásky, odpustenia, súcitu a vďačnosti za vyslobodenie z nenávisti.

Mgr. Vladimír Červenák, etikoterapeut, intuitívny životný kouč

Převzato z www.putnici.sk