Obetujúci je vo vzťahu k svojej modle v stave podriadenosti, je jej vydaný na milosť a nemilosť – samotný akt obetovania energie prichádza vždy so skrytým želaním, aby sa panenský, nenaplnený vzťah naplnil a aby k vysnenému styku aj skutočne došlo. Všetko záleží od vôle božstva – ale keďže samotný akt takejto obety zvýrazní podvedomý vzťah nadriadenosti božstva k služobníkovi a len máloktoré božstva prijme za seberovné to, čo sa pred ním už sklonilo, väčšina takýchto vzťahov ostáva pre obetujúceho nenaplnená. Vzniká tu klasický Nietzscheovský vzťah pána a otroka, pričom nie je potrebné zdôrazňovať, kto zastáva ktorú pozíciu...

Výhoda kresťanstva spočíva v tom, že jeho božstvo je zvyčajne zobrazované s veľmi silným sexuálnym podtónom. Polonahý, mladý a celkom švárny muž krvácajúci, dokonca umierajúci na kríži, to je ten duševný vampír, ktorý úspešne vysáva energiu zo západného sveta po dlhé miléniá. Nebudem tvrdiť, že už od čias sv. Augustína sa všetky mníšky ukájajú v temných komnatách kláštorov s krucifixom v rozkroku. Energia sa odovzdáva božstvo nie len pri otvorenom a vedomom dráždení citlivých bodov na tele obetujúceho, ale hlavne rozbúrené more pod hladinou vedomého myslenia, rozbúrené more nevedomia túžiace po božstve je omnoho nebezpečnejšie – obzvlášť u tých ľudí, ktorí žijú v ilúzií o absolútnosti moci ich vedomia, a podvedomie ignorujú. Rímskokatolícky kňaz môže celý život dodržiavať celibát, ale pritom jeho podvedomie môže celý ten čas túžiť po jeho detskej láske, vďaka čomu bude dotyčný/á po celý život zásobovaný energiou a bude viesť šťastný a úspešný život.[1]

Všimli ste si predsa, že krásnym ľuďom sa z akéhosi tajuplného dôvodu v živote nesmierne darí?

Ďalším dôkazom funkčnosti tohto modelu sú moderné bohyne a bohovia na predných stránkach magazínov a v svetle videoklipov. Všetci si vieme predstaviť, že koľko hektolitrov ejakulátu po celom svete sa pre tieto kalokagatické modely krásy preleje.  Žiaľ, tieto (porno)hviezdičky nemajú spravidla žiadne okultné vedomosti a všetka energia, ktoré sa pre ne preleje, vyjde navnivoč, resp. sa na nej nabalí nejaký mocný mág v pozadí celého tohto kolotoča (zastávajúci pozíciu napr. manažéra, vydavateľa...).

Vyplýva z toho, že akákoľvek energia vydaná pri akejkoľvek autoerotickej činnosti nutne musí byť odovzdaná niekomu inému, robiac z nás jeho otroka, pripútavajúc nás k tomu odmietajúcemu, sebeckému božstvu? Viem o troch prípadoch, kedy obetujúci odovzdá energiu sebe samému, resp. rozšíri, prípadne aj zmnohonásobí objem  energie, ktorou disponuje. Prvé dva prípady v krátkosti opíšem, posledný rozvediem do detailov.

1. Čistá Autoerotika

Je to ten prípad, kedy sa  pri ukájaní nepoužije žiadny katalyzátor, totiž obraz božstva, masturbuje sa takpovediac „na čisto.“ Pre niekoho môže byť zložité, ba až nemožné, vzrušiť sa len z toho, že sa dotýka seba samého, nie to ešte dosiahnuť takým spôsobom orgazmus. Moji skúsenejší kolegovia zaoberajúci sa sexuálnom mágiou však potvrdia, že ak chce byť adept úspešný, mal by pestovať práve takúto techniku.[2] Energia obetovaná pri čistej autoerotike, bez nejakého pažravého božstva – akceptanta na blízku, vždy ostáva v obetujúcom a v jeho lepšej dispozícií, a ten s ňou môže slobodne nakladať tak, aby dosiahol zmenu v súlade s Vôľou.

1. Posilnenie astrálnych bytostí

Mnoho mágov má v svojich službách rôzne astrálne bytosti. Vizualizovaním si ich a obetovaním im energie je možné ich náležite posilniť a spevniť ich lojalitu. Sám v tejto oblasti nemám toľko skúseností, koľko by som si želal, ale neodporúčam takýto rituál vykonať na jednu bytosť viac než raz: poznám mága ktorý sa stal otrokom vlastnej sukuby,  a aj ja som sa kedysi musel vymaniť z drápov svojej dryády.

1. Obrad Egofílie

Pojem, Podstata, Legenda

Slovo egofília je môj výtvor a duch filológie sa nad ním obracia v hrobe, pretože ide o kombináciu latinského „ego“ (ja) a starogréckeho „filein“ (láska), avšak aj tak trvám na tomto názve, ktorý sa jednak v blízkych kruhoch zaužíval, a jednak aj priemernému nevzdelancovi okamžite naznačí, čo je jeho obsahom.

Podstata obradu egofílie spočíva, ako už názov napovedá, v použití obrazu samého seba ako katalyzátora obradu. Takto energia ide naspäť k nemu samému, ale nie tak ako pri čistej autoerotike. Tu energia neostáva len u seba – tu sa človek stáva svojím vlastným bohom a otrokom svojej Pravej Vôle, tu adept obetuje energiu svojmu Vyššiemu Ja, na obraz ktorého sa následne aj mení. Je to predovšetkým rituál sebazdokonaľovania a sebaposilnenia, prebudenia primordiálnej sebalásky a sebaúcty, kedy človek samému sebe obetuje, stáva sa skrz túto obetu mocnejším, uvrháva na seba zaklínadlo, s pomocou ktorého sa stáva lepším mágom, tým, ktorý spôsobuje zmenu v súlade s Vôľou.

Napokon, tento rituál môže byť výnimočne nebezpečný, ak sa človek skutočne zamiluje do svojho obrazu. Pochybujem však, že sa to môže stať niekomu inému ako mytologickému Narcisovi. Miesto neho by som vám chcel dať do pozornosti inú, takmer neznámu legendu.

Prvým anjelom, ktorý vítal Adama po tom, ako bol stvorený, bol Lucifer (podľa tejto legendy ešte pred svojím Pádom). Tak, ako Adam považoval Boha za svojho Otca, tak omylom považoval aj prekrásneho Lucifera za svoju matku, a k najkrajšiemu zo všetkých anjelov si vyvinul aj klasický Oidipovský vzťah. Keď však bol od svojej „matky“ odlúčený v záhrade Edenu, neustále o nej sníval: a z týchto jeho snov sa zrodil Luciferov ženský ekvivalent, Adamova prvá manželka Lilith – vlastne Lucifer so ženským pohlavím. Až po mnohých udalostiach a storočiach neskôr keď Lucifer stretol Lilith, prirodzene sa zamiloval do nej. Sám poznačený svojím Pádom, jeho krása zlomená, jeho narcistické chúťky sa mohli naplniť len s Lilith. Každý jeho styk s ňou bol obradom egofílie, lebo ona bola jeho ženským Ja...

Náhradné katalyzátory

Je pravdou, že homosexuálne, alebo aspoň bisexuálne orientovaní mágovia a magičky majú prax tohto rituálu omnoho jednoduchšiu. Ani pre nich však nemusí byť najjednoduchšie vzrušiť sa na obraze seba samého, zatiaľ čo pre heterosexuálov to môže byť absolútne nemožné. Táto prekážka sa dá ľahko prekonať jedným cvičením, totiž že spočiatku si budeme samých seba vizualizovať s opačným pohlavím. Je to podobný prípad ako vyššie opísaná legenda o Luciferovi a Lilith. Obraz seba samého si v mysli upravíme, predovšetkým by sa mali zmeniť pohlavné orgány, ale taktiež aj druhotné pohlavné znaky (málokto sa dokáže vzrušiť pri pohľade na ženu s bradou, alebo pri pohľade na chlapa so ženskými prsiami. Ak to však dokážete, je to vaše plus).  Postupne, s ďalšími rituálmi, alebo aj počas vykonávania jedného rituálu, by sme však mali druhotné znaky opačného pohlavia pri vizualizácií odstraňovať a navracať sa k svojmu pohlaviu, a to až do štádia, kedy napriek nášmu postoju k homosexualite by sme mali byť schopní nielen vzrušiť sa, ale aj dosiahnuť orgazmus by pri pohľade na seba samého. Akýmsi užitočným prechodným štádiom by mohlo byť vizualizovanie si seba ako hermafrodita, s druhotnými pohlavnými znakmi náhodne a chaoticky premiešanými.

Ďalšou prekážkou na ktorou môže naraziť aj homosexuálne orientovaní mágovia je ten, že proste nepovažujeme samých seba za dostatočne príťažlivých. Nemôžem zakrývať fakt, že tento obrad je určený najmä pre tých úspešných, ktorí majú sami k sebe vybudovaný kladný, viac než uspokojujúci, ba až seba-obdivný vzťah. V každom prípade, aj ak sa nedokážete vzrušiť na svojom obraze, nezúfajte si – vizualizujte si vaše Vyššie Ja, totiž samého seba, ale tak dokonalého, ako len môžete byť, a to nie len po duševnej a duchovnej stránke, ale aj po stránke telesnej, nahrádzajúc akékoľvek nedokonalosti lepšími obrazmi. Možno by ste sa divili, ale všetci tí namyslení narcisisti, s ktorými možno prichádzate denne do styku, sa taktiež vidia takto: prekrývajú si pohľad pred svojimi nedokonalosťami a keď sa pozrú do zrkadla, vidia sa ako dokonalí, aj keď takí nie sú. Tento sebaklam je však veľmi mocným magickým  nástrojom, pretože ak presvedčíte samých seba a svoje podvedomie o tom, že ste tak krásni, tak skutočne z vás oná príťažlivosť bude vyžarovať a tak príťažlivými sa aj stanete. Jeden skeptický výrok o láske hovorí, že to nie je nič iné, ako „sleposť k nedokonalostiam milovaného.“ Ako si trúfate chcieť byť milovaní, keď sa sami dostatočne nemilujete?

Zdôrazňujem, že aj ak prvé rituály vykonáte s upraveným obrazom seba samého, mali by ste sa pri opakovaniach postupne približovať k vášmu skutočnému obrazu vrátane pohlavných orgánov.[3] Ak budete pri predchádzajúcich obradoch aspoň trochu úspešní, tak by to nemal byť problém, keďže by ste sa na svoj vysnený obraz mali už postupne meniť, a energia krásy a príťažlivosti by z vás už mala vyžarovať (krása nie je nikdy nič iné ako len ilúzia. Krásny je len ten, kto presvedčí ostatných a hlavne seba o tom, že je krásny).

Predovšetkým sa musíte absolútne vyvarovať toho, aby vaše vizualizované Ja nieslo črty nejakej existujúcej, vám známej osoby.[4] Ak napr. vaše vizualizované Ja opačného pohlavia má zadok vašej v tajnosti vytúženej kolegyne z práce, resp. prsia hviezdičky z obálky časopisu, tak si môžete byť istý, že rituál bude neúspešný, a obetovaná energia okrem vás pôjde najmä k týmto dvom „zapožičiavateľkám,“ robiac z vás, najmä pri opakovaní tejto chyby, ich otroka bez toho, aby ste si toho boli vôbec vedomí. Ak si vizualizujete samého seba s opačným pohlavím, tak zachovajte niekoľké znaky, napr. rysy tváre, farbu očí, vlasov atď. ale ostatné znaky si improvizáciou dotvorte, a rozhodne nehľadajte inšpiráciu u osôb s ktorými máte niečo spoločné, naopak, hľadajte vyžiadané chýbajúce tvary vo svojej fantázií, resp. hlboko v svojom podvedomí.[5]

Samotný obrad

Prikladám záznam svojho nedávneho obradu:

Rituál som započal asi hodinu po polnoci. Pred ním prebehla celková očista tela i mysle, ako aj asi hodinová meditácia, obnovujúca vo mne vedomie mojej Pravej Vôle.

Rituál prebehol za svetla sedemnástich sviečok. Zaodel som sa do svojho zvyčajného rituálneho odevu, ktorý som však postupne počas obradu všetok odstránil. Pred obradom som sa už takmer dva dni nevyprázdňoval, ale aj tak som si spočiatku musel zatvoriť oči pred svojim odrazom v zrkadle[6] a vizualizovať sa v podobe hermafrodita s veľkými, ženskými prsiami.[7] Keď som sa však už dostatočne prebudil, upustil som od tejto vízie a otvoril som oči k tomu, aby som videl svoj odraz. Obrad trval asi hodinu a pol vrátane všetkých prestávok a medzihier, prežil som asi sedem až osem suchých orgazmov predtým, ako som sa priviedol k úplnému vyvrcholeniu. V súlade s axiómom „každá myšlienka myslená v momente orgazmu je okamžite vyrytá do podvedomia“ som sa v tej chvíli sústredil na Lucifera a Narcissusa a vsugeruvával si neporovnateľnosť svojej vonkajšej krásy. Obetu som nechal dopadnúť na telo božstva, a dohliadol som na to, aby božstvo časť z nej pozrelo.  Po asi piatich minútach zvíjania sa v lahodnej, poorgazmickej, ukonanej blaženosti pred medzi sviečkami, hľadiac do zrkadla, božstvu do očí, som sa postavil a obrad ukončil.

Iný kolega, aktívny ako textár blackmetalovej skupiny Abbey ov Thelema, prispel svojou troškou k preskúmaniu praxe tohto rituálu a už v ranných štádiách nášho bádania napísal o obrade Egofílie  i báseň, ktorej originál pre anglicky hovoriacich záujemcov, ktorých, predpokladám, je väčšina z vás, prikladám:

Egophilia

I stare at my own reflection

Letting the tentacles of lust poison my boiling blood

The breath quickens & the skin sweats:

These are the symptoms of the noblest paraphilia

Sexual narcissism in a theology of an egotheist

Equals the desire of a roman-catholic priest towards the Holy Virgin

Yet this egophilia is no sinful temptation

But the highest form of an affirmative self-worship

I bathe in ecstasy on the pillars of ultimate pride

As I feel my organic energy turning into metaphysical, making me a god

And the ritual is crowned with ejaculating semen on the mirror[8]

And thus, in the delicious languor, I know that I´ve reached a higher level of the love of the I.

K morálnemu obsahu obradu

Pokladám za nesmierne dôležité, aby mágovia vedeli prekračovať akékoľvek bariéry pri dosahovaní svojich cieľov, a to hlavne bariéry morálne. V tomto texte som sa dotkol egofílie, homosexuality, ale aj incestu, čiže už počas čítania som s konzervatívnejšími a slabšími povahami možno riadne zamával, nieto ešte ak sa rozhodnete ísť v mojich stopách. Iste budem narčený z praktikovania satanistickej čiernej mágie a bohvie čoho ešte. Netvárim sa, že mám od satanizmu ďaleko, a že obrad egofílie nie je jasný reprezentantom mágie Left-Hand Path. Ale napokon, podstata tohto rituálu spočíva, samozrejme okrem toho, že mág znásobuje energiu ktorou vládne a ktorú môže použiť na ľubovoľné iné účely, i v tom, že mág sa učí milovať seba samého, stáva sa samostatnou jednotkou, nezávislým od kadejakých magických systémov a kultov, ktoré ho v konečnom dôsledku z neho robia len svojho otroka, a vždycky si od neho pri každom úkone a obrade časť energie, ako nedobrovoľný tribút či daň uštipnú. Takto práve toto malé percento energie, ktoré inak ide preč od mága, ostáva u neho. Nebojím sa takéhoto egofilného mága označiť za Stirnerovského individualistického anarchistu, ktorý sa sebecky rozhodol neplatiť dane: a to predovšetkým preto, lebo vie, že so svojimi prostriedkami naloží lepšie.

Záverom ešte jedna poznámka: výsostne neodporúčam tento rituál teenagerom. Ideálny vek na praktikovanie tohto obradu je tridsať, tridsaťpäť rokov, kvôli už zrelej mysli, ale aj stále sviežemu telu, aké by taký adept mal mať. Mám totiž podozrenie, že keď mladí a nevyzretí ľudia obdivujú svoj vlastný obraz, tak v skutočnosti aj tak neodovzdávajú energiu samému sebe. U mladých (ale nielen u nich) nie je nevydaná veľmi silná identifikácia sa s niekým cudzím, s rockovou alebo popovou hviezdou, u tých ambicióznejších s nejakým politikom, atď. Títo ľudia menia samých seba na obraz svojho vzoru, a teda nie sú sami sebou, a ak by sa odvážili podstúpiť obrad egofílie, aj tak by neposilnili seba, ale svoj vzor, na ktorý sa premenili.[9] Takíto „egofily“ by sa nestali skrz tento rituál otrokmi svojej Pravej, ale svojej Falošnej Vôle. Je veľmi dôležité, aby egofíliu pestovali len vyspelí, individualizovaní jedinci, ktorí sú zmierený so svojím obrazom a nesnažia sa ho prekryť obrazom niekoho iného.  Inými slovami: uctievané nesmie byť falošné, prebraté ego, ale ego skutočné. Kde je medzi nimi hranica sa však dá len ťažko určiť: pre tých, ktorý praktikujú magický systém Theléma to však nie je až tak ťažké. Ten, kto pozná svoju Pravú Vôľu, ten sa už zbavil svojho falošného ega.[10]